História hororu III. časť (70-te a 80-te roky)

Horor, patrí medzi obľúbené filmové žánre, ľudia sa totiž už od začiatku minulého storočia radi nechali desiť filmami. Strach z neznámeho, strach z nadprirodzena, strach z rôznych monštier, oblúd a príšer, to všetko zaujíma ľudí stále, aj dnes. Horory tu boli, sú aj budú, pretože ľudia sa radi boja a nechajú desiť.

Poznámka: Niektoré názvy filmov sú prepojené z youtube.com a tak po kliknutí na ne vás automaticky presmeruje na ich trailer alebo krátku ukážku. Názvy, ktoré nie sú prepojené majú ukážku buď priamo tu v článku alebo nebola dostupná.

Hororovú tvorbu 70-tych rokov výrazne ovplyvnila a poznamenala uvoľňujúca sa atmosféra ako v spoločnosti, tak aj vo filmovom priemysle. Významnú úlohu v tomto období zohrala americká kinematografia. Tá vychádzala zo zrušenia tzv. produkčného kódexu, ten vznikol v roku 1930, hoci v skutočnosti začal platiť až od roku 1934. Určoval pravidlá cenzúry v americkej filmovej produkcií a distribúcií ohľadom erotiky, násilia, sexu, vulgarizmov atď. vo filmoch. V roku 1966 bol tento kód zmenený a o dva roky neskôr (1968) bol už úplne zrušený. To dalo filmárom väčšiu mieru slobody a mohli tak omnoho ľahšie presadzovať a realizovať svoje predstavy vo všetkých filmových žánroch, vrátane hororu. Vznik hororov v tomto období ovplyvnili najmä dva faktory: 1. Rosemary's Baby (1968) a jeho úspech u divákov a kritiky. Jeho uvedením vzrástol záujem o horory s tematikou okultizmu, mystiky a nadprirodzena. Medzi najvýznamnejšie takéto filmy patria: The Exorcist (1973), réžia William Friedkin, podľa mňa jeden z najlepších ako hororov, tak aj hororov zo satanskou tematikou; Carrie (1976), réžia Brian De Palma, natočený podľa knihy Stephena Kinga, ktorý pojednáva o dievčine, ktorá ma telekinetické schopnosti; The Omen (1976), réžia Richard Donner, podľa mňa jeden z najlepších hororov a druhý najlepší zo satanskou tematikou s vynikajúcou hudbou Jerryho Goldsmitha; The Sentinel (1977), réžia Michael Winner, ktorý taktiež narába s okultizmom a The Amityville Horror (1979), réžia Stuart Rosenberg, narábajúci s tematikou duchov.

a po 2. The Sadist (1963), tento thriller v ktorom psychopat mučí skupinku učiteľov sa stal v 70-tych rokoch inšpiráciou pre mnohé podobné horory, v ktorých jedinec alebo skupinka ľudí mučí a vraždí iných ľudí, medzi takéto významné horory patria napr. The Last House on the Left (1972), réžia Wes Craven, o spravodlivosti zobranej do vlastných rúk; The Texas Chain Saw Massacre (1974), réžia Tobe Hooper, o legendárnom vrahovi z motorovou pílou menom Leatherface alebo The Hills Have Eyes (1977), réžia Wes Craven, o skupine zdegenerovaných ľudí.

Medzi ďalšie významné americké horory 70-tych rokov patria nepochybne aj tieto: The Crazies (1973), réžia George A. Romero, po Night of the Living Dead (1968), ďalší režisérov horor o neznámej nákaze, ktorá sa medzi ľuďmi šíri a robí z nich iné bytosti Jaws (1975), réžia Steven Spielberg, výborný horor, v ktorom rovnako ako predtým Hitchcock svojim hororom The Birds (1963), tak aj Spielberg využíva zvierací faktor ako horor, vtákov nahradil žralok, film má skvelú atmosféru, ktorá graduje až do záveru a taktiež aj výborná hudba Johna Williamsa, neskôr vznikol ďalší významný horor o iných vodných „príšerách“ s názvom Piranha (1978), réžia Joe Dante; Eraserhead (1977), réžia David Lynch, čo dodať ďalšia zaujímavá „lynchovina“; Dawn of the Dead (1978), réžia George A. Romero, pokračovanie zombie hororu Night of the Living Dead (1968), režisérovi sa podarilo zo cťou nadviazať na prvý diel a vtipne vystihol vtedajšiu dobu konzumnej spoločnosti; Halloween (1978), réžia John Carpenter, prvý významný americký slasher, ktorý dal vzniknúť legendárnej hororovej postave Michaela Myersa. Horor s mrazivou a nezabudnuteľnou hudbou, ktorú skladal samotný režisér. Slasher (vyvražďovačka) hral dôležitú úlohu najmä v 80-tych rokoch a Alien (1979), réžia Ridley Scott, kultový sci-fi horor, ktorý dal vzniknúť legendárnej hororovej príšere Votrelec. Horor s výbornou atmosférou a hudbou Jerryho Goldsmitha. Sci-fi horory s rôznymi príšerami hrali dôležitú úlohu najmä v 80-tych rokoch.

Britská kinematografia vychádzala v 70-tych rokov z podobného základu ako americká. Dôležitú úlohu teda aj tu tvorili horory s tematikou okultizmu, mystiky a nadprirodzena. Medzi najvýznamnejšie takéto filmy patria: Images (1972), réžia Robert Altman o žene trpiacou schizofréniou, ktorú prenasledujú jej vlastné halucinácie; The Wicker Man (1973), réžia Robin Hardy, ktorý narába s pohanskými rituálmi a kultmi, zaujímavý svojou atmosférou a šokujúcou záverečnou pointou a okrem toho Briti spolu-produkovali horor The Omen (1976).

Ďalšími významnými britskými horormi v 70-tych rokoch boli: The Abominable Dr. Phibes (1971), réžia Robert Fuest, horor o pomste v trochu netradičnej forme; The Devils (1971); réžia Ken Russell, historický horor odohrávajúci sa v 17-stom storočí vo Francúzsku; Don't Look Now (1973), Nicolas Roeg, psychologický horor, ktorý vznikol v spolupráci s Talianmi; Murder by Decree (1979), hororovejšie spracovanie Sherlocka Holmesa v ktorom sa postaví proti legendárnemu vrahovi menom Jack Rozparovač. Okrem toho Briti spolu-produkovali horor Alien (1979).

Japonská hororová tvorba viac-menej pokračovala a nadväzovala na tvorbu zo 60-tych rokov. Vznikali tak ďalšie horory s tematikou duchov a nadprirodzených síl z ktorých najvýznamnejšie sú tieto: Sakura no mori no mankai no shita (1975) a Hausu (1977). Talianska hororová tvorba spočívala hlavne z diel režisérov Daria Argenta: L'uccello dalle piume di cristallo (1970), Profondo rosso (1975) alebo Suspiria (1977) a Lucia Fulciho:Una lucertola con la pelle di donna (1971), Non si sevizia un paperino (1972) alebo Sette note in nero (1977). Ich horory boli rovnako ako americké a britské založené hlavne na mysterióznych, nadprirodzených a tajomných prvkoch.

Kanadská hororová tvorba prišla s týmito významnými kúskami: Deathdream (1972), réžia Bob Clark, o vojakovi, ktorý sa vrátil z Vietnamu ako zombi; Black Christmas (1974), réžia Bob Clark, kanadský slasher o „zabijakovi Vianoc“; Shivers (1975), réžia David Cronenberg, o bytovom komplexe, ktorý napadne neznámy parazit a The Brood (1979), réžia David Cronenberg, o detských mutantoch.

Z ďalších krajín stojí za zmienku tri horory, španielsky ¿Quién puede matar a un niño? (1976), réžia Narciso Ibáñez Serrador o skupine na prvý pohľad normálnych detí; nemecký Nosferatu: Phantom der Nacht (1979), réžia Werner Herzog, zaujímavý spôsobom natočenie a hereckým výkonom Klausa Kinského a austrálsky Long Weekend (1978), réžia Colin Eggleston o konflikte človeka s prírodou. V 70-tych rokoch vznikli v Československu až tri významné horory, tie v sebe kombinovali prvky fantasy: Valerie a týden divů (1970), réžia Jaromil Jireš; Čarodějův učeň (1977), réžia Karel Zeman, ide o animovaný fantasy horor a Panna a netvor (1978), réžia Juraj Herz.

Hororová tvorba 80-tych rokov vychádzala a plynule nadväzovala na horory zo 70-tych rokov. Významnú úlohu v tomto období zohrala opäť americká kinematografia. Tá čerpala predovšetkým z úspešných prvkov zo 70-tych rokov, ktoré sa snažila vylepšovať, spraviť ich ešte viac hrozivejšie. Vznik hororov v tomto období ovplyvnili najmä tri faktory: 1. Mysteriózne a nadprirodzené sily, upustilo sa od satanskej tematiky 70-tych rokov, tú nahradila tematiky iných, neznámych a neidentifikovateľných síl. Za najvýznamnejšie takého horory možno považovať tieto: The Shining (1980), réžia Stanley Kubrick, podľa mňa jeden z najlepších ako hororov s vynikajúcou tajomnou atmosférou a mrazivou hudbou; The Evil Dead (1981), réžia Sam Raimi, kultový horor zaoberajúci sa démonmi; Poltergeist (1982), réžia Tobe Hooper, o rodine, ktorá je terorizovaná duchmi alebo Angel Heart (1987), réžia Alan Parker, mysteriózny horor s výbornou atmosférou, ktorá postupne graduje;

2. Halloween (1978), prvý významný americký slasher, ktorý sa v 80-tych rokoch okrem svojich vlastných, menej úspešných pokračovaní dočkal aj mnohých ďalších a podobných hororov, ako napr. Friday the 13th (1980), réžia Sean S. Cunningham, ktorého pokračovanie Friday the 13th Part 2 (1981), réžia Steve Miner, dalo vzniknúť ďalšej hororovej legende menom Jason Voorhees; A Nightmare on Elm Street (1984), réžia Wes Craven, ďalší významný slasher, ktorý dal vzniknúť ďalšej hororovej legende menom Freddy Krueger alebo Child's Play (1988), réžia Tom Holland, ktorý prišiel s legendárnou vraždiacou bábikou menom Chucky. Títo hororový anti-hrdinovia ako Michael Myers, Freddy Krueger, Jason Voorhees, Chucky alebo Leatherface sa stali medzi divákmi veľmi obľúbenými a populárnymi, čo pochopiteľne viedlo k ďalším pokračovaniam;

a po 3. Alien (1979) a jeho úspech u divákov a kritiky. Jeho uvedením vzrástol záujem o horory, ktoré v sebe kombinovali horor zo sci-fi. Medzi najvýznamnejšie takéto filmy patria: sequel s názvom Aliens (1986), réžia James Cameron, ide o presne opačne pojaté pokračovanie, na miesto komornej jednotky nás čaká akčný sci-fi horor, čo vytvára takmer odlišnú atmosféru, napriek tomu sa jedná sequel, ktorý sa svojou kvalitou vyrovná prvému dielu; The Thing (1982), réžia John Carpenter, podľa mňa ide o najlepší horor, aký bol doteraz natočený, výborná atmosféra Antarktídy, strachu a paranoje, hudba Ennia Morriconeho a predovšetkým tajomná a záhadná Vec; The Dead Zone (1983), réžia David Cronenberg, o mužovi, ktorý po nehode vidí a dokáže predpovedať budúcnosť; Re-Animator (1985), réžia Stuart Gordon, o experimentoch a ich dôsledkoch; The Fly (1986), réžia David Cronenberg, ide o vcelku vydarený remake hororu z roku 1958, ktorý je však na rozdiel od originálu omnoho viac temnejší alebo Predator (1987), réžia John McTiernan, kultový sci-fi horor, ktorý dal vzniknúť legendárnej hororovej príšere Predátor. Podobne ako Aliens, tak aj tento film vsádza predovšetkým na akciu.

Ďalšími významnými americkými horormi 80-tych rokov sú aj tieto: Gremlins (1984), réžia Joe Dante o malých na prvý pohľad milých príšerkách; Fright Night (1985), réžia Tom Holland, o tínedžerovi, ktorý zistí, že má za suseda upíra a Critters (1986), réžia Stephen Herek, námet film ťaží z úspechu Gremlins a prináša podobné malé príšerky.

Britská hororová tvorba v 80-tych rokoch poklesla oproti predchádzajúcim desaťročiam. Briti sa totižto zamerali hlavne na spolu-produkovanie či už amerických, alebo európskych hororov, ako napr. The Shining (1980). Napriek tomu tu vzniklo zopár významných hororov, ktoré si zaslúžia pozornosť, ako napr. The Hunger (1983), réžia Tony Scott, o upíroch a romantickom trojuholníku; Hellraiser (1987), réžia Clive Barker, o pekelníkoch, ktorý priniesol legendárnu hororovú postavu menom Pinhead a The Woman in Black (1989), réžia Herbert Wise, jedná sa síce o televízny film, ale je to naozaj veľmi slušne spracovaná tematika duchov.

Kanadská hororová tvorba prišla s týmito významnými kúskami: The Changeling (1980), réžia Peter Medak, vcelku zaujímavý horor o duchoch; Scanners (1981), réžia David Cronenberg, o ľuďoch obdarenými zvláštnymi psychickými schopnosťami a Videodrome (1983), réžia David Cronenberg, o video-halucináciách. Japonská hororová tvorba sa najmä v druhej polovici 80-tych rokov zamerala hlavne na animované horory, ktoré v sebe spájali rôzne iné žánre (fantasy, drámu alebo sci-fi) ako napr. Kyûketsuki hantâ D (1985), réžia Toyoo Ashida a Carl Macek; Tenshi no tamago (1985), réžia Mamoru Oshii alebo Yôjû toshi (1987), réžia Yoshiaki Kawajiri. Z hranej tvorby je najvýznamnejší sci-fi horor Tetsuo (1989), réžia Shin'ya Tsukamoto, o mužovi, ktorý je z kovu.

Talianska hororová tvorba spočívala hlavne z diel režisérov Daria Argenta: Inferno (1980), Tenebre (1982), Phenomena (1985) alebo Opera (1987) a Lucia Fulciho:z nich najvýznamnejší je ...E tu vivrai nel terrore! L'aldilà (1981). Ich horory boli založené hlavne na mysterióznych, nadprirodzených a tajomných prvkoch. Za ďalšie významné talianske horory možno považovať aj tieto snímky: Dèmoni (1985), réžia Lamberto Bava, o zombii-démonoch; Deliria (1987), réžia Michele Soavi, taliansky slasher o zabijakovi v divadle alebo Cannibal Holocaust (1980), réžia Ruggero Deodato, nechutný, zvrátený horor vyžívajúci sa v brutalite a násilí;

Z ďalších krajín stojí za zmienku dva horory, francúzsky Possession (1981), réžia Andrzej Żuławski, o jednom manželstve, ktoré je v rozklade; španielsky Tras el cristal (1986), réžia Agustí Villaronga, o pomalej a krutej pomste; novozélandský Bad Taste (1987), réžia Peter Jackson, o mimozemských kanibaloch alebo mexický Santa sangre (1989), réžia Alejandro Jodorowsky, o náboženskom fanatizme a odplate. V 80-tych rokoch vznikol v Československu len jeden významný horor: Vlčí bouda (1986), réžia Věra Chytilová, ide o dobrodružný horor s prvkami sci-fi.