Olympus Has Fallen (2013)

640xKinovýhled


V poslednom období sa čoraz častejšie objavujú dva filmy venujúce sa tej istej problematike: Mirror Mirror (2012) a Snow White and the Huntsman (2012), predstavujúce príbeh o Snehulienke alebo Abraham Lincoln: Vampire Hunter (2012) a Lincoln (2012), venujúce sa postave 16-teho prezidenta USA. Výnimkou nie sú ani Olympus Has Fallen (ďalej už len OHF) a White House Down (ďalej už len WHD), ktorých ústrednou témou sú teroristi v Bielom dome.
STORY LINE
OHF bol síce v kinách uvedený ako prvý, ale z tohto súboja vzájomného súboja čo sa týka kvality vychádza ako ten porazený. Prečo? Dôvodov je viacero. Tým najhlavnejším je ten, že Antoine Fuqua nie je ktovie ako kvalitný režisér. Akciu síce vo svojich filmoch ako Tears of the Sun (2003), King Arthur (2004) alebo Shooter (2007) zvláda celkom úspešne, horšie je to však s príbehovou stránkou. Zvaľovať vinu len na scenáristov je v tomto prípade smiešne, jednak preto, že každý scenár napísal niekto iný a jednak preto, že režisér si môže scenár upraviť alebo danú scénu natočiť ináč. Výnimkou vo Fuquovej filmografii nie je ani OHF, u ktorého platí presne to isté, čo pri predchádzajúcich jeho filmoch. Celý priebeh obsadenia Bieleho domu je natočený naozaj úchvatne, nie je núdza o niekoľko desiatok výbuchov a stovky mŕtvych. V porovnaní s obsadením Bieleho domu vo WHD z toho vychádza OHF ako víťaz. Ide však o zradné víťazstvo, pretože u WHD síce ide o pomerne skromne natočenú scénu s minimom výbuchov a s pár mŕtvymi, ale v skutočnosti sa tým celá akcia v podstate len rozbieha a väčšie scény prídu až neskôr, u OHF, ale ide o highlight scénu z celého filmu, ktorú už žiadna iná akčná scéna až do záverečných titulkov neprekoná. Ďalším problémom OHF je to, že na rozdiel od WHD nedokáže náležite využiť potenciál, ktorý priestory Bieleho domu ponúkali. Nie je tu cítiť tá atmosféra malého, ale svojim spôsobom aj rozsiahleho a uzatvoreného priestoru, tak ako to je u WHD. OHF si vystačí s pár miestnosťami, zatiaľ čo WHD nazrie aj do výťahových šácht, garáže a ďalších miestností, vďaka tomu WHD vytvára podstatne uveriteľnejšiu atmosféru Bieleho domu než je tomu u OHF.
Úspešne sú u OHF zvládnuté len akčné scény, ktoré si divák vychutná. Krvou, guľkami, výbuchmi a mŕtvolami sa tu nešetrí a okrem prestreliek potešia aj súboje jeden proti jednému. Komplikovanejšie je to už zo samotným príbehom. Ten je jednoduchý, ba priam až primitívny s nelogickými, predvídateľnými, mnohokrát videnými scénami a v samotnom závere je dej aj zbytočne prekombinovaný, hoci aj tu sa nájde zopár zmien, ktoré prekvapia, ale je ich naozaj len pár. OHF dopláca predovšetkým na priemerný scenár a réžiu. Napriek tomu vzhľadom na minutáž takmer 2 hodiny je OHF pútavo natočený a keďže stále sa niečo deje, tak nemá šancu ani nudiť. Škoda, že niektoré zbytočné klišé scény sa nenahradili radšej akčnými scénami. Taktiež zamrzí aj to, že OHF sa snaží pôsobiť príliš vážne, čo by bolo v poriadku, keby túto serióznosť nepredstavoval prílišný patriotizmus a naivita. Vďaka tomu príbeh a niektoré postavy (najmä prezident USA) vyznievajú dosť smiešne a trápne. A keď už je reč o postavách, tak hlavný záporák je tu nevýrazný (podobne je to aj u WHD). Na tom sa okrem malého priestoru podpisuje hlavne aj herecké obsadenie. Protivník by mal byť dôstojným súperom. Mal by vzbudzovať obavy a rešpekt, ale k tomu tu nedošlo. V porovnaní s WHD je OHF jasným porazeným. Funguje tu totiž len akcia, ktorej je dostatok, avšak samotný dej je predvídateľný a práca s postavami je nezvládnutá, navyše vážny tón filmu neprospieva, ale práve naopak škodí.
HERCI
Gerard Butler sa do akčných filmov náramne hodí a touto úlohou to len potvrdil, navyše jeho hlášky nemajú chybu. Po zhruba 2-3 rokoch konečne úloha, ktorá mu sadla. Ťažko povedať, či je lepší Butler v OHF alebo Tatum vo WHD. Prečo? Od prvého menovaného sa totiž očakávalo, že svoju úlohu zvládne na výbornú, pretože Butlera možno vnímať ako predstaviteľa akčným hrdinov, má za sebou zopár akčných filmov ako napr. 300 (2006), Gamer (2009) alebo Machine Gun Preacher (2011). OHF tento jeho status len potvrdil. Od druhého menovaného sa to neočakávalo, ale aj on príjemne prekvapil a za ďalšie Butler je drsňák už pri pohľade na neho, zatiaľ čo Tatum v sebe spája, obyčajného človeka a otca, ktorý je v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Z tohto dôvodu nemôžem určiť ktorý z nich dvoch je lepším. Čo sa týka ďalších hercov, tak Aaron Eckhart tu dosť prehráva, najmä celkovým uchopením postavy amerického prezidenta. Morgan Freeman tu v podstate ani nemá čo hrať. Rick Yune nevýrazný, rozhodne by to chcelo lepšieho predstaviteľa záporákov. Ženské hrdinky sú tu len preto aby sa buď nepovedalo (Melissa Leo) alebo len tvoria krásne „krovie“ (Radha Mitchell a Ashley Judd), zvlášť Judd ako prezidentova manželka Margaret poteší mužské oko, aj keď zo všetkých troch je tu najmenej.
HODNOTENIE

48%

Autor

peteruu
peteruu

15. října, 2013


Pád Bílého domu

Pád Bílého domu63

Film

Olympus Has Fallen
Pád Bieleho domu

USA, 2013, 119 min

Thriller, Akční


Morgan Freeman

Morgan Freeman

Osobnost

1. června, 1937, Memphis, Tennessee, USA


Ashley Judd

Ashley Judd

Osobnost

19. dubna, 1968, Granada Hills, California, USA


Radha Mitchell

Radha Mitchell

Osobnost

12. listopadu, 1973, Melbourne, Victoria, Austrálie


Robert Forster

Robert Forster

Osobnost

13. července, 1941, Rochester, New York, USA

11. října, 2019, Los Angeles, California, USA


Antoine Fuqua

Antoine Fuqua

Osobnost

19. ledna, 1966, Pittsburgh, Pennsylvania, USA


Aaron Eckhart

Aaron Eckhart

Osobnost

12. března, 1968, Cupertino, California, USA


Gerard Butler

Gerard Butler

Osobnost

13. listopadu, 1969, Paisley, Scotland, Velká Británie


Melissa Leo

Melissa Leo

Osobnost

14. září, 1960, New York City, New York, USA


Trevor Morris