Prvá svetová vojna - známe filmy I. časť

Tento rok, konkrétne 28.7. uplynie už 100 rokov od vypuknutia Prvej svetovej vojny. Pri tejto príležitosti by nebolo na škodu si pripomenúť tie známejšie celovečerné filmy s tematikou Prvej svetovej vojny, ktoré za tých 100 rokov vznikli. V prvej časti budú predstavené filmy, ktoré vznikli od roku 1918 do konca 60-tych rokov.

Nemá groteska slávneho herca, scenáristu a režiséra Charlesa Chaplina je prvým významným filmom o Prvej svetovej vojne. Charlie si tu zahral vojaka, ktorý sa nachádza na Západnom fronte a humornými situáciami sa snaží ukazovať každodenný život obyčajných vojakov. Poukazuje tu pritom aj na nezmyselnosť a zbytočnosť vojny ako takej. Jedná sa o vtipný snímok, ktorý rozhodne patrí k tým, ktoré by ste od Chaplina mali vidieť. Zaujímavosťou je, že premiéra filmu v USA sa uskutočnila 20.10.1918, teda ešte pár týždňov pred samotným skončením Prvej svetovej vojny (11.11.1918).

Tento film režiséra Rexa Ingrama je prvým známym povojnovým filmom zaoberajúcim sa tematikou Prvej svetovej vojny. Film je adaptáciou rovnomennej novely, ktorá vyšla v roku 1916 a napísal ju španielsky novinár a politik Vicente Blasco Ibáñez. Príbeh pojednáva o argentínskej rodine, ktorá sa rozpadne a rozdelí, odchádzajú z Argentíny, ale kým jedna časť sa vráti do Nemecka, tak druhá smeruje do Francúzska. Tam ich však zasiahne vypuknutie vojny. Dej sa sústredí na prvý rok vojny a predostiera pohľad na bitku pri Marne v septembri 1914. Vo svojej dobe sa film preslávil predovšetkým svojou tanečnou tango scénou a taktiež pre Rudolpha Valentina, ktorý hral jednu z hlavných úloh to bol zlom v jeho kariére, pretože dovtedy hrával len malého úlohy vo filmoch. Po tomto filme sa však postupne z neho stala jedna z veľkých hviezdy svojej doby.

Ďalší významný film natočil King Vidor. Dej rozpráva príbeh o americkej 42 pechotnej divízii, prezývanej Rainbow Division, ktorá v rokoch 1917 až 1919 pôsobila vo Francúzku. Príbeh začína krátko po vstupe USA do vojny (6.4.1917) a sústreďuje sa na pôsobenie tejto americkej divízie na Západnom fronte v roku 1917. Film slávil úspech, pretože ako jeden z prvých otvorene neoslavoval vojnu ako takú a taktiež neignoroval vojnové straty na životoch a hlavne zmrzačených vojnových veteránov. Tento film výraznou mierou ovplyvnil ďalší významný vojnový snímok All Quiet on the Western Front (1930).

Jeden z posledných veľkých nemých filmov a zároveň posledný významný nemý film o Prvej svetovej vojne. Režisérom tohto snímku, ktorého dej sa točí okolo dvoch amerických pilotoch bol William A. Wellman. Tento film nám ponúka pohľad na to ako vyzerala letecká vojna na Západnom fronte. Pri natáčaní boli použité skutočné lietadlá a aj vzdušné súboje boli točené realisticky, za čo získal film aj oscara za najlepšie efekty (presnejšie inžinierske efekty). Mnohí, ktorí sa na výrobe podieľali boli skutočnými pilotmi počas vojny ako napr. režisér William A. Wellman, autor námetu John Monk Saunders a herec Richard Arlen. Tento snímok výrazne pomohol v hereckej kariére Garyho Coopera. Vo svojej dobe bol film známym predovšetkým leteckými súbojmi, ktoré o pár rokov neskôr prekonal ďalší významný vojnový snímok Hell's Angels (1930). V súčasnosti sa jedná o jediný kompletne nemý film, ktorý získal oscara za najlepší film (vo filme The Artist z roku 2011 zaznejú na konci slová).

Za týmto významným filmu stáli dvaja režiséri Grigori Aleksandrov a Sergei M. Eisenstein. Toto dielo sa síce primárne nezameriava na Prvú svetovú vojnu ako takú, ale súvisí s historickými udalosťami, ktoré sú s ňou spojené. Film dokumentárne ladeným štýlom mapuje udalosti októbrovej revolúcie v roku 1917 v Rusku, ktoré viedli k zvrhnutie dočasnej vlády (tá vznikla po februárovej revolúcii kedy bol zvrhnutý cárizmus) a k nastoleniu vlády boľševikov na čele s Leninom. Síce propagandistické dielo, avšak vyniká predovšetkým technickým spracovaním ako strihom, montážou a hlavne dodnes pôsobivými davovými scénami. Eisenstein tu zúročil svoje skúsenosti zo svojho predchádzajúceho a najslávnejšieho filmu Bronenosets Potemkin (1925).

Jeden z prvých veľkých zvukových filmov a zároveň prvý významný zvukový film o Prvej svetovej vojne. Film je adaptáciou rovnomennej novely, ktorá vyšla v roku 1929 a napísal ju nemecký spisovateľ a priamy účastník vojny Erich Maria Remarque. Film sleduje osudy mladých nemeckých študentov, ktorí vstupujú do armády krátko po vypuknutí vojny. Tento snímok aj po toľkých rokoch zaujme diváka nielen svojimi akčnými scénami, ktoré boli na svoju dobu naozaj veľmi technicky zvládnuté (kamera, strih, ako aj samotný zvuk, ktorý bol v tej dobe ešte vo svojich začiatkoch), ale aj svojim silný protivojnovým tónom. Prvý zvukový film o Prvej svetovej vojne, ktorý získal oscara za najlepší film. Na konci 70-tych rokov vznikla aj kvalitná televízna verzia Remarqueovho diela All Quiet on the Western Front (1979).

O réžiu tohto snímku sa postaral americký magnát, letecký konštruktér a pilot Howard Hughes, hoci spolupracoval s dvomi režisérmi Jamesom Whaleom a Edmundom Gouldingom, avšak oni dvaja v titulkoch uvedení neboli. Tento film pojednáva o dvoch bratoch, ktorí vstúpia do kráľovského letectva a ich nemeckom priateľovi, ktorý sa pre zmenu dá zase k nemeckému letectvu. Pôvodne sa začal tento snímok natáčať ako nemý, ale nakoniec musel byť pretočený na zvukový. Film vo svojej dobe, ale aj dnes zaujme predovšetkým realistickým natočením vzdušných súbojov, ktoré sú stále pôsobivé a boli na hranici vtedajších možností. Technické spracovanie je na vysokej úrovni dokonca sa Hughes odvážil natočiť aj jednu z častí filmu farebne, ide konkrétne o scény z plesu. Vo filme dokonca zaznejú pôvodné jazyky (Nemci hovoria nemecky). Tento film odštartoval krátku kariéru herečky Jean Harlow. Natáčanie tohto filmu zaberá určitú časť v životopisnom snímku o Hughesovi s názvom TheAviator (2004), ktorý režíroval Martin Scorsese a hlavnú úlohu si zahral Leonardo DiCaprio.

Margaretha Geertruida Zelle známa ako Mata Hari bola holandská exotická tanečnica, ktorá počas vojny pracovala ako špiónka pre obe bojujúce strany, čo sa jej aj stalo osudným, pretože začiatkom roku 1917 bola vo Francúzsku zatknutá a 15.10.1917 vo veku 41 rokov popravená zastrelením. Snímku o tejto snáď asi najslávnejšej špiónke natočil George Fitzmaurice a hlavnú úlohu si tu zahrala Greta Garbo. Už predtým síce v Nemecku vznikli dva filmy s Matou Hari, išlo konkrétne o tieto diela Die Spionin (1921) a Mata Hari, die rote Tänzerin (1927), ale je to až práve tento tretí, americký film, ktorý možno považovať za najznámejšiu filmovú verziu osudov tejto slávnej ženy. Dej tohto filmu sa odohráva v roku 1917 vo Francúzsku a sledujeme tu posledný rok jej života.

Jeden z najznámejších francúzskych filmov natočil Jean Renoir a hlavnej úlohe sa objavila francúzska herecká legenda Jean Gabin, dovtedy takmer neznámy herec a práve táto úloha bola v jeho kariére prelomovou. Dej filmu sa začína v roku 1914 a sústreďuje sa na dvoch francúzskych pilotov, ktorí sú nad nemeckým územím zostrelení a internovaní do zajateckého tábora z ktorého sa však snažia uniknúť. Film kladie dôraz na humanizmus, nezmyselnosť vojny ako takej a určitým spôsobom tento snímok možno chápať ako memento pred vidinou ďalšej vojny, ktorá bola v roku 1937 pomaly na obzore. Ide o prvý zahraničný film, ktorý bol nominovaný na oscara za najlepší film.

Prvý významný farebný film o Prvej svetovej vojne režíroval John Huston a v hlavných úlohách si zahrali dve legendy Humphrey Bogart a Katharine Hepburn. Film je adaptáciou rovnomennej novely, ktorá vyšla v roku 1935 a napísal ju britský spisovateľ C. S. Forester. Ide síce viac o dobrodružno-romantický snímok než klasický vojnový film. Príbeh je však zasadený do exotického prostredia a predstavuje nám málo známy konflikt v Afrike. Príbeh začína na samom začiatku Prvej svetovej vojny, niekedy v auguste resp. septembri 1914 a odohráva sa v Nemeckej Východnej Afrike, ktorá bola v rokoch 1885 až 1919 nemeckou kolóniou a ktorá ako jediná z ich celkovo štyroch kolónii v Afrike odolávala až do konca vojny. Dej filmu sa sústreďuje predovšetkým na postavy kanadského kapitána a britskej misionárky, ktorí sa spolu plavia na malej lodi menom African Queen. Ich cieľom je zničenie nemeckého delového člna menom Königin Luise.

Najznámejší českých film z obdobia Prvej svetovej vojny režíroval Karel Steklý a hlavnú úlohu tu stvárnil Rudolf Hrušínský. Film je adaptáciou románu Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války, ktorá postupne vydávaná v rokoch 1921 až 1923 a napísal ju český novinár a spisovateľ Jaroslav Hašek. Už predtým síce v samotnom Československu vzniklo niekoľko filmov so Švejkom, išlo konkrétne o tieto diela Dobrý voják Švejk (1926), Švejk na frontě (1926), Švejk v ruském zajetí (1926), Osudy dobrého vojáka Švejka (1930), Dobrý voják Švejk (1931) a Dobrý voják Švejk (1954), ale je to až práve tento snímok, ktorý možno považovať za najznámejšiu filmovú verziu osudov tohto legendárneho hrdinu. Dej filmu začína krátko po zavraždení rakúsko-uhorského arcivojvodu Františka Ferdinanda d'Este v Sarajeve (28.6.1914) a vtipnými situáciami si uťahuje z pomerov v rakúsko-uhorskej armáde. O rok neskôr vzniklo filmové pokračovanie Švejkových osudov v rovnakom zložení (réžia Karel Steklý a v hlavnej úlohe Rudolf Hrušínský) v diele s názvom Poslušně hlásím (1957).

Tento známy protivojnový film natočil Stanley Kubrick a hlavnú úlohu si zahral Kirk Douglas. Film je adaptáciou rovnomennej novely, ktorá vyšla v roku 1935 a napísal ju americký spisovateľ a priamy účastník vojny Humphrey Cobb. Príbeh vychádza zo skutočných udalostí, ktoré sa počas vojny stali vo francúzskej armáde, kedy velenie uskutočňovali výpady, ktoré mali znamenať prielom, avšak výsledkom neboli prakticky žiadne zisky len stovky až tisícky mŕtvych. Dej sa odohráva v roku 1916, kedy vojna uviazla na mŕtvom bode a obe strany sa snažili preraziť líniu aj za cenu veľkých strát. Tento kritický snímok, ktorý francúzske velenie nepriaznivo vykresľoval bol prirodzene vo Francúzsku ihneď zakázaný. Okrem príbehovej stránky upúta tento snímok aj pohyblivou kamerou, ktorá diváka prevedie takmer celým priebehom útoku 701. regimentu na nemecké pozície.

Najznámejší slovenský film z obdobia Prvej svetovej vojny režíroval Paľo Bielik. Príbeh je rekonštrukciou skutočných udalostí, ktoré sa stali na konci vojny, kedy sa v rakúsko-uhorskej armáde vzbúril slovenský pluk. Išlo o pluk Trenčiansky 71. peší pluk, ktorý sa 2.6.1918 večer v srbskom meste Kragujevac vzbúril proti dôstojníkom. Ich povstanie trvalo len krátko, pretože už nasledujúci deň bolo potlačené. 9.6.1918 bolo na základe rozsudku 44 vojakov popravených zastrelením.

Ukážka je k dispozícii tu

Trojdielnu vojnovú drámu natočil Sergei Gerasimov. Film je adaptáciou rovnomennej novely, ktorá postupne vychádzala v rokoch 1928 až 1932 a napísal ju ruský spisovateľ Mikhail Sholokhov. Príbeh sleduje osudy jednej dediny donských kozákov v rokoch 1912 až 1922. Na pozadí jej obyvateľov sledujeme premenu štátneho zriadenia zo zaostalého a prevažne agrárneho cárskeho Ruska na ZSSR. Snímka sa nedotýka len ťažkých časov počas Prvej svetovej vojny, ale zobrazuje aj ruskú občiansku vojnu. V roku 1957 boli uvedené prvé dva diely a nasledujúcom roku 1958 záverečný, tretí diel.

Thomas Edward Lawrence známy Lawrence z Arábie bol britský plukovníkom, ktorý bol v októbri 1916 vyslaný na Arabský polostrov, aby viedol ozbrojený odpor Arabov proti Osmanskej ríši. Podarilo sa mu zjednotiť arabské kmene a výraznou mierou prispel nielen k porážke Osmanskej ríše, ale aj k vzniku nových, nástupnických štátov, na Arabskom polostrove. Tento životopisný vojnový film je snáď asi najznámejšou snímkou z obdobia Prvej svetovej vojny. O réžiu sa postaral britský režisér David Lean, ktorý tu zúročil svoje skúsenosti zo svojho predchádzajúceho a rovnako slávneho vojnového veľkofilmu The Bridge on the River Kwai (1957). Lawrenceho tu stvárnil nedávno zosnulý (14.12.2013) Peter O'Toole. Okrem neho si tu zahrali aj Anthony Quinn a Omar Sharif. Hudbu k filmu zložil Maurice Jarre, ide o jedno z jeho najlepších diel, navyše tento soundtrack je považovaný za jedno z najväčších hudobných skóre všetkých čias. Kompletný soundtrack k filmu si môžete vypočuť tu.Dej tohto filmu sa odohráva koncom roku 1916 a sledujeme tu dva roky pôsobenia Lawrencea na Arabskom polostrove až do konca vojny a začiatku štátnosti novovzniknutých štátov. Okrem toho je príbeh zasadený do exotického prostredia a predstavuje nám málo známy konflikt na Blízkom Východe.

Aj za týmto známym filmom stál britský režisér David Lean. V hlavných úlohách sa objavili Omar Sharif, Julie Christie, Geraldine Chaplin, Rod Steiger a Alec Guinness. Film je adaptáciou rovnomennej novely, ktorá vyšla v roku 1957 a napísal ju ruský spisovateľ Boris Leonidovich Pasternak. Dej filmu sa odohráva v Rusku a prebieha v dvoch časových rovinách, v minulosti (Prvá svetová vojna a následné dve ruské revolúcie vo februári a októbri 1917) a v prítomnosti (koniec 40-tych a začiatok 50-tych rokov). Film sleduje premenu Ruska a jeho spoločnosti z cárskeho na komunistický režim. O hudbu sa rovnako ako v predchádzajúcom Leanovom filme postaral Maurice Jarre.

Tento film režíroval John Guillermin a v hlavnej úlohe sa predstavil George Peppard. Film je adaptáciou rovnomennej novely, ktorá vyšla v roku 1964 a napísal ju americký spisovateľ Jack D. Hunter. Hudbu k filmu zložil Jerry Goldsmith. Toto hudobné skóre patrí k tým lepším Goldsmithovým dielam. Kompletný soundtrack k filmu si môžete vypočuť tu. Snímka sa zameriava na poslednú fázu leteckej vojny na Západnom fronte. Príbeh sa odohráva na jar 1918 a sleduje osudy nemeckého vojaka, ktorý opúšťa zákopy, aby sa mohol stať pilotom. Film okrem hudby zaujme najmä technickým spracovaním v podobe vzdušných súbojov, ktoré boli na svoju dobu veľmi dobre zvládnuté.