47 Ronin (2013)

Carl Rinsch dostal po krátkometrážnom akčnom sci-fi The Gift (2010) príležitosť ukázať sa ako zvládne celovečerný film. Ním sa stala akčno-dobrodružná fantasy dráma 47 Ronin (2013).

Podobne ako dva filmy z minulého roku World War Z a The Lone Ranger, tak aj tento film sprevádzali ťažkosti. Pretáčanie časti filmu, prekročenie rozpočtu, konečný dohľad štúdia nad filmom. World War Z, ale má miestami (najmä v závere) dusnú atmosféru, efekty, hudbu a Brada Pitta, The Lone Ranger má zase skvelé technické veci od výpravy a nádherných exteriérov, cez kostýmy a westernovú atmosféru až po kameru a hudbu Hansa Zimmera, avšak 47 Ronin sa nemôže oprieť o nič. Príbeh je veľmi predvídateľný a v podstate jednoduchá zápletka je tu natiahnutá až na takmer 2 hodiny. V samotnom Japonsku bol síce tento príbeh o 47 roninoch (samurajoch bez pána) už mnohokrát sfilmovaný, pretože u nich táto udalosť tvorí dôležitú súčasť ich histórie: Genroku Chûshingura (1941), Chûshingura (1958), Chûshingura (1962), Akô-jô danzetsu (1978) a Shijûshichinin no shikaku (1994), avšak tento film je prvým zahraničným filmovým spracovaním. Snaha priniesť tento príbeh aj západnému diváka ale zlyhala na celej čiare. Dej neprináša absolútne nič, čo by nebolo vidieť v akomkoľvek podpriemernom alebo nadpriemernom filme. V podstate celý príbeh je zbierkou všemožných klišé, bez akýchkoľvek zvratov, od začiatku do konca sa drží jednej línie od ktorej sa ani na chvíľu neodchýli. Niekto by mohol slabý príbeh dávať za vinu samotnej legendy o 47 roninoch, ale nie je to len o tom. Táto západná verzia sa nevydarila aj v mnohých ďalších veciach. Jedným z nich je aj nepoužitie pôvodného jazyka teda japončiny. Pritom práve tento jazyk môže byť pre mnohých oveľa viacej zaujímavejším než angličtina, ktorá navyše v mnohých momentoch pôsobí dosť smiešne. Úplne by stačilo, keby len hlavná postava Kai hovorí anglicky (Ôishi môže robiť tlmočníka) a ostatní po japonsky.

Ďalšou dôležitou vecou, ktorá tu chýba je krv, tá chýba nielen pri rituálnych samovraždách, ale aj pri useknutých hlavách a vôbec sa nevyskytuje ani v súbojoch. Ide tu o to, že ak sa niečo rozhodnem natočiť, tak to natočím poriadne. Ak z tohto filmu chceli mať producenti film pre rodinu, tak na čo sem dávali useknuté hlavy, ak ho chceli mať pre širšie publikum, tak prečo sem nedali krv? Navyše, keď už spomínam tú rituálnu samovraždu samuraja zvanú seppuku, Seppuku, v Európe známe pod označením harakiri, tak mne osobne prišla omnoho lepšie natočená vo filme Seppuku (1962). Ďalšou dôležitou vecou čo tu absentuje sú zaujímavé postavy. Hlavný hrdina pôsobí dosť chladne, bez emócii, navyše jeho herecký predstaviteľ si vystačí s jedným výrazom tváre. Hlavný záporný hrdina je zase nevýrazný, vôbec nevzbudzuje rešpekt, nie to ešte nejakú hrôzu. Všetky postavy však spája to, že sú, rovnako ako aj ich vývoj presne ako samotný príbeh a teda sú len zbierkou rôznych klišé, bez nejakého vývoja, držia sa jednej línie. Ďalším čo tu chýba, je poriadne finále resp. záverečná bitka. Jej začiatok je síce celkom slušný, ale prospelo by jej pár minút naviac, navyše jej vyvrcholenie je dosť slabé a neuspokojivé. Čo tu však nechýba je trápna romantická linka, 2-3 pokusy o humor a snaha byť niečím viac než je tomu tak v skutočnosti. Mne osobne sa samurajské filmy páčia a preto by som radšej odporučil omnoho lepšie filmy s touto tematikou ako napr. Shichinin no samurai (1954), Yōjinbō (1960), Tsubaki Sanjūrō (1961), Seppuku (1962), The Last Samurai alebo Zatôichi (2003). Ak vás však zaujímajú filmy, kde sa mieša tematika samuraj a fantasy, tak to odporúčam horory ako Kaidan (1964) alebo Yabu no naka no kuroneko (1968).

Keanu Reeves si po celý čas filmu vystačí takmer s jedným výrazom tváre, v jeho prípade preto o nejakom hereckom výkone hovoriť nemožno. Keďže tam hrajú len japonskí herci, tak potrebovalo štúdio dať hlavnú úlohu nejakej známej tvári, aby sa ten film aspoň nejako mohli predať. Reeves nebol zlá voľba, ale takmer nič tu nemusí hrať a keď to tak zoberiem, tak má omnoho lepšie akčné úlohy než je táto, ak nerátam trilógiu Matrix, tak ešte sú to tieto akčné filmy ako napr. Point Break (1991), Speed (1994) alebo Constantine (2005). Ostatní herci nula bodov, nezaujímaví alebo nevýrazní. Hudbu k filmu zložil Ilan Eshkeri. Slabota, tento skladateľ absolútne nezvládol zložiť skladby, ktoré by sa k tomuto filmu hodili. Akčným scénam chýbajú skladby, ktoré by mali v sebe ten akčný „drive“. Taktiež tu chýbajú nejaké samurajské motívy ako tomu bolo napr. u The Last Samurai (2003) a o nejakom fantasy „feelingu“ v skladbách ani nehovorím, ten tu tiež nie je prítomný.