Boardwalk Empire (Season 5)

Hovorí sa, že v najlepšom treba skončiť a pri Boardwalk Empire by to bolo platilo po druhej sérii, ale ani tretia nebola najhoršia, ale v štvrtej už kvalita išla dole a právom ju možno považovať za najslabšiu. Po tom ako bolo oznámené, že piata séria tohto seriálu bude poslednou, tak som s týmto rozhodnutím súhlasil, pretože takto bude tento seriál uzatvorený so cťou a práve včas.

Keď však prenikli informácie o tom, že táto posledná séria bude mať len 8 epizód a ešte k tomu sa bude odohrávať v roku 1931, teda necelých 7 rokov po udalostiach poslednej série, tak u mňa (a určite aj u viacerých fanúšikov) nastalo menšie zdesenie z toho, ako sa s týmto časovým skokom autori vysporiadajú. 8 epizód na rozdiel od tradičných 12 som ako problém nevidel, aspoň ubudnú hluché miesta. Časový skok, ale predstavoval omnoho závažnejší problém a ako sa nakoniec ukázalo, vôbec nie je ľahké ho ignorovať a po celú dobu to pôsobí dosť rušivým dojmom. Ktovie čo autorov viedlo k tomuto kroku, keďže predtým medzi sériami neboli niekoľkoročné rozdiely, ale ubehlo medzi nimi iba pár mesiacov. Ono tých 7 rokov nezahŕňa len zmenu výzoru jednotlivých postáv, ale hlavne aj zmenu ich postavenia (Al Capone, Meyer Lansky, Lucky Luciano) a taktiež bolo preskočených aj mnoho dôležitých udalostí (smrť Arnolda Rothsteina v 1928 alebo Veľká hospodárska kríza v 1929). Prvé epizódy tak vôbec nie je ľahké akceptovať tento skok a veľmi ťažko sa na neho zvyká, u niektorých divákov to môže vyvolať zmätok vzhľadom na to, že mnohým súvislostiam budú len veľmi ťažko rozumieť. Dokonca aj teraz pri rekapitulácii celej tejto piatej série to môžem označiť za jej najväčšie negatívum. Na rozdiel od prechádzajúcich sérii sa dej tentoraz odohráva v dvoch časových rovinách a to v „súčasnosti“ (1931) a prostredníctvom flashbackov nazrieme aj do Nuckyho detstva a neskôr aj jeho začiatkov, čoby zástupcu šerifa. Toto rozdelenie, zrejme inšpirované filmom The Godfather: Part II (1974), nie je aj rovnako kvalitne spracované, pretože polovicu série zbytočne zaberie Nuckyho detstvo, pričom nejakých zásadných momentov, ktoré by ho neskôr ovplyvnili je tu minimum. Presným opakom sú jeho začiatky, keď pôsobí ako zástupca šerifa, tie sú spracované pútavo, zaujímavo a ešte k tomu aj výborne zahrané, na mysli mám hlavne Marc Pickering, ktorý ako keby Buscemimu z oka vypadol. Prebral od neho ako gestikuláciu a mimiku, tak aj hlasový prejav a aj jeho výzor sa dosť približuje k Buscemimu. V tejto časti sa okrem dôležitých momentov z jeho života dozvieme zároveň, že prečo sa stal tým, kým sa stal. Veľká škoda, že k tejto časti jeho života sa dostávame až v druhej polovice série, pretože ja by som (a určite nie som sám) privítal, keby sa tomuto obdobiu kľudne dostáva viac priestoru. Čo sa týka deja odohrávajúceho sa v roku 1931, tak tu sa pozornosť opäť sústredí na Atlantic City, Chicago a New York. V príbehu cítiť určitú nostalgiu za starými časmi (prítomné sú tu aj odkazy k udalostiam z predchádzajúcich sérii) a nastupujúcu novú generáciu gangstrov. V tomto smere tu badať aj určitú paralelu s tým, že s koncom prohibície sa zároveň končila aj generácia gangstrov tejto éry. Škoda absencie nejakých veľkých scén (teraz nemyslím len tých akčných), ale aj tak je tu slušná dávka emócii, či už v podobe nečakaných úmrtí, zvratov alebo osudov niektorých postáv (napr. Gilian). Finále sa tiež podarilo a disponuje slušnými emóciami a scénami (napr. Al Capone a jeho syn Sonny). Myslím si, že ide o celkom dôstojné ukončenie tohto seriálu. Oplatí sa teda vidieť túto piatu sériu. Ak tam ešte máte nejakú obľúbenú postavu, ktorú predtým ešte nestihli zabiť, tak určite áno, oplatí sa sledovať ako skončia jej osudy. Rovnako sa oplatí sledovať, ak vás zaujímajú Nuckyho začiatky. Kvalitatívne by som povedal, že je to lepšie než štvrtá séria, ale za ostatnými tromi zaostáva, či už príbehom (najmä druhá séria) alebo postavami (akými boli napr. Jimmy Darmody, Arnold Rothstein, Richard Harrow, Owen Slater, Gyp Rosetti). A keď už som pri postavách, tak čo sa týka nových postáv, tie sa tu objavujú hlavne vo flashbackových častiach. Z nich je najlepším ako som už vyššie povedal jednoznačne Marc Pickering ako mladý Nucky. Čo sa týka starých známych postáv, tak tam stoja za pozornosť určite Al Capone, Nelson van Alden, Gilian a samozrejme Nucky.