Interstellar (2014)

Pred rokom mnohí ľudia, vrátane mňa, považovali sci-fi Gravity (2013) za jedno z najlepších sci-fi posledných rokov a taktiež aj jeden z najlepších audiovizuálnych zážitkov posledných rokov. Zabudli sme však na Christophera Nolana a jeho dlho očakávané sci-fi Interstellar (2014). Po premiére The Dark Knight Rises (2012) sa mnohí určite pýtali, kam povedú ďalšie cesty Christophera Nolana. Aký bude jeho ďalší film? Potvrdí v ňom svoje kvality alebo naopak prvý krát zakopne? Za svoj nasledujúci projekt si vybral sci-fi, ktorého ambície boli veľké, byť novou Vesmírnou odyseou resp. Vesmírnou odyseou 21. storočia (reč je samozrejme o jednom z najlepších sci-fi a filmov vôbec, 2001: A Space Odyssey (1968), ktoré natočil legendárny režisér Stanley Kubrick). Čakanie na najnovší film Christophera Nolana sa skončilo teraz v novembri.

Porovnávať tento snímok s Gravity nemá zmysel, pretože majú spoločné len nádherný audiovizuálny zážitok, čo sa však týka príbehu sú úplne odlišné. Gravity je len „obyčajnou“ survival drámou, oproti tomu Interstellar je viac filozofickejšou snímkou o hľadaní života na nových planétach, nepreskúmaných kútoch vesmíru a možností, ktoré ponúkajú a záchrane ľudstva na Zemi. V tomto má teda Intestellar oveľa bližšie k 2001: A Space Odyssey. S tým rozdielom, že Kubrick svoju filozofiu a posolstvo predkladal prostredníctvom obrazov a hudby, zatiaľ čo Nolan vsadil na vývoj postáv a hlavne na dialógy. Z tohto dôvodu môže Kubrickovo dielo na mnohých pôsobiť ako nudný film, ostatne aj vo svojej dobe sa mu dostalo veľmi rozporuplného prijatia a uznania sa dočkalo až časom. Nolan svoj snímok koncipoval pre čo najširšie publikum, aby bol pre nich omnoho viac zrozumiteľnejší a vedeli sa do neho viac vcítiť. Podarilo sa mu to výborne. Ako som spomenul vsádza tu hlavne na dialógy, ale nejedná sa o (pre niekoho nudné a prázdne) filozofické „kecy“, ale o dôležité ľudské hodnoty ako láska, rodina, túžba po objavovaný a poznávaní alebo pud sebazáchovy. Podstatným je tu aj vývoj príbehu a postáv, najmä tej hlavnej, ktorej vývin ako keby opísal 360° a teda dospel do bodu z ktorého vychádzala.

Nolan tu ukazuje aj ďalšiu svoju silnú stránku a to prácu s emóciami. Je tu niekoľko silných dramatických momentov, ktoré dokážu s človekom zahýbať tak, že ho jednoducho dojmú (napr. Cooper prehrávajúci si video odkazy vlastných detí). Dovolím si prehlásiť, že takto silné scény nemal Nolan doposiaľ v žiadnom filme. Niekto môže filmu vyčítať jeho veľkú dĺžku o 170 minútach, ale vďaka zručnej Nolanovej réžii sa divák nebude ani na chvíľu nudiť. Ako to už pri jeho snímkach býva, tak dokáže vás vtiahnuť deja už od začiatku a ten čas uplynie ako voda, pretože sa na to veľmi dobre pozerá. Vizuálne efekty sú výborné a povedal by som, že lepšie než u Gravity, pretože tá sa odohráva „len“ vo vesmíre, zatiaľ čo Interstellar zavíta aj do iných planét a čiernej diery. Kamera je taktiež výborná a musím povedať, že Hoyte van Hoytema teda rozhodne nesklamal a dobre nahradil dovtedajšieho Nolanovho dvorného kameramana Wallyho Pfistera. Osobne som veľmi zvedavý, že ktorého z nich si Nolan vyberie do svojej nasledujúcej snímky, či to bude jeho starý spolupracovník alebo sa mu osvedčil ten nový. Nemyslím si, že by ľudia mali po odchode z kina ostávať sklamaný, pretože kvalita filmu tu je, len netreba očakávať „druhé“ Gravity alebo nejaké veľké audiovizuálne orgie. Návštevu kina môžem len odporučiť, pretože na aký iný film ísť než na ten, ktorý okrem nádhernej audiovizuálnej stránky ponúka aj kvalitný príbeh? Ak keď už nie kino, tak aspoň blu-ray. Som veľmi zvedavý, aký bude Nolanov ďalší film, či ostane v žánri sci-fi alebo prejde k inému. Už teraz sa teším a môžem povedať, že on je aj po tomto filme naďalej zárukou kvality. Čo dodať na záver, snáď len citovanie jedného popisu, ktorý je síce ku Kubrickovej snímke, ale hodí sa aj sem: „Užite si nádhernú cestu, ktorej sa žiadna iná nevyrovná.“

Matthew McConaughey dokázal, že momentálne patrí medzi Hollywoodsku špičku. Dokázal sa vymaniť zo škatuľky romantických komédii a od jeho zlomovej úlohy vo filme Killer Joe (2011) spravil veľký progres a tento rok, okrem výborne zahranej role v seriáli True Detective (2014) potvrdil aj v Interstellar svoju súčasnú formu a herecké kvality. Vie sa vcítiť do svojej úlohy a pracovať s emóciami. Spolupráca Anne Hathaway a Nolana sa osvedčila už v The Dark Knight Rises a fungovalo to aj teraz, hoci musela vymeniť sexi kostým „Catwoman“ za oblek kozmonautky. Matt Damon ma prekvapil, nie však svojou účasťou, ale úlohou, ktorá mu sadla. No a samozrejme tu nemôže chýbať ani Nolanov dvorný vedľajší herec Michael Caine. Hudbu k filmu zložil Hans Zimmer. Jedná sa o kvalitný soundtrack. Niekoľkokrát sa tu opakuje hlavný motív (v samotnom soundtracku sú to štyri skladby Cornfield Chase, Day One, začiatok S.T.A.Y. a koniec Where We're Going). Najlepšou skladbou pre mňa osobne je nepochybne Stay (nezamieňať zo S.T.A.Y.).