Taken 3 (2014)

Tretím dielom bourneovskej ságy The Bourne Ultimatum (2007) sa zdalo, že kvalitný akčný film dlho neuvidíme. O rok neskôr to všetko zmenil Taken (2008) režiséra Pierre Morel, na ktorom sa navyše producentsky a scenáristicky podieľal známy francúzsky tvorca Luc Besson, stojaci napr. za známym akčným filmom Léon (1994). Morelov snímok priniesol drsnú, ale pôsobiacu akciu, drsného hláškujúceho hrdinu, neopozeraného hlavného predstaviteľa, ktorý dovtedy nebol typickým predstaviteľom akčných hrdinov a snahu o realistickosť. Právom tak zožal úspech ako v tržbách, tak aj v hodnoteniach divákov. Nasledovalo prirodzene, to čo vždy a to pokračovanie. A hoci za Taken 2 (2012) stál rovnako Luc Besson (opäť napísal scenár a produkoval), tentokrát snímka bodovala len v tržbách, čo bolo spôsobené najmä očakávaniami a obľúbenosťou jednotky. Po scenáristickej stránke išlo len o recykláciu už videného, kedy sa v podstate len vymenili lokality (Francúzsko za Turecko), unesené (dcéra za exmanželku) a vzrástol počet mŕtvych. Možno by sa jednalo len o nadpriemerné dielo nebyť výmeny režiséra, kedy kvalitného Morela nahradil tragéd Olivier Megaton, ktorý vôbec nevie pracovať s akciou a predovšetkým strihom. Mnohé akčné scény tak kvôli až „zbesilému“ strihu sa nedajú vychutnať, pretože pôsobia nepriehľadne, zmätene a bez „šťavy“. Tvorcom to však zjavne vyhovovalo, pretože dôležité bolo, že dvojka zarobila viac a tak mohli pokračovať a spraviť aj Taken 3 (2014), ktorý má túto trilógiu zakončiť.

Chápem, že tvorcovia sa rozhodli pokračovať, čo však nepochopím je to, že vôbec nemali žiadnu súdnosť a trojku opäť zverili do rúk režiséra Megatona. Ten znovu predviedol, že nedokáže pracovať s akciou a natočiť pre neho aspoň jednu kvalitnú akčnú scénu mu teda robí skutočne veľký problém. Jeden strih nasleduje druhý a divák si nemôže ani len jednu akčnú scénu poriadne vychutnať. So samotným príbehom je to však rovnako tragické. Za akýsi menší plus možno označiť ten fakt, že tentoraz nie je nikto unesený. Čo však nedokážem pochopiť je to, že v roku 2014, kedy mal film premiéru, dokáže niekto prísť s tak jednoduchým a predvídateľným príbehom. Ostatne už samotná téma: „nespravodlivo obvinený muž utekajúci pred svojimi prenasledovateľmi (políciou a zloduchmi) sa snaží vypátrať skutočných vinníkov a očistiť tak svoje meno“ bola už predtým tak veľa krát a navyše lepšie spracovaná, že nepochopím ako niekto môže siahnuť zase po tom istom príbehu. Veď túto tému rozoberal už Hitchcock v 30-tych rokoch vo filme The 39 Steps (1935) a vrátil sa k nej ešte mnohokrát potom. Do dokonalosti ju doviedol v North by Northwest (1959). Megatonov prínos k tejto tematike nie je žiadny, pretože len recykluje mnoho krát už videné veci, príbeh je plný rôznych klišé a predvídateľných scén (napr. prázdne auto, prázdny výťah). Už len ako samostatný akčný film by to uspelo len veľmi ťažko, nie to ešte ako pokračovanie série od ktorej sa po prvej diele veľa sľubovalo a očakávalo. Už dvojka bola dosť sklamaním a trojka je ešte väčším, vzhľadom na to, že v podstate len parazituje na úspešnej značke. Tvorcovia ako keby rezignovali na väčšie prepracovanie deja a postáv. Iste je tu určitá snaha o dramatické scény a psychológiu, ale ide len o akúsi výplň deja, ktorá slúž buď ako natiahnutie minutáže alebo oddych po akcii, no v skutočnosti nemá nulovú výpovednú hodnotu. Zrejme si tvorcovia myslia, že im stačia dve veci a to slovo „Taken“ a herec Liam Neeson. Už pri dvojke sa zmýlili a ľudia im to zožrali, hoci tam treba počítať s tým efektom kvalitnej jednotky. Ak im to vyjde aj tentoraz, tak potom sa zrejme dočkáme aj štvorky a zase s tými istými „úspešnými“ tvorcami, hoci toto by mal byť posledný diel, ale tržby nakoniec môžu rozhodnúť inak. Čo sa týka postáv, tak tam je tiež veľmi slabé. Záporáci sú nevýrazný a s výnimkou Maxima nestoja za nič, kľudne mohli byť obsadení inými hercami. Postava inšpektora Francka Dotzlera je zase zbytočná, nemá žiadny vplyv na dej a presne takúto istú postavu (čestného policajta, ktorý pozná pravdu) je možné nájsť v mnoho iných filmoch. Bohužiaľ ani Bryan Mills nie je to, čo kedysi býval. Akcia v jeho podaní už nepôsobí tak presvedčivo ako tomu bolo u jednotke, taktiež jeho všelijaké úniky a záchrany už miestami pôsobia len málo uveriteľne, ale za to prehnane. Druhý diel dostal odo mňa 30%, takže tu bohužiaľ musím ísť ešte nižšie. Taken a postava Bryana Millsa si zaslúžili omnoho dôstojnejšie zakončenie. Návšteva kina je v tomto prípade zbytočná a to odporúčam aj fanúšikom Taken a Liama Neesona, počkajte si radšej na dvd.

Kým jednotka nám predstavila Liama Neesona ako nového, nečakaného a neopozeraného akčného hrdinu, ktorý už aj vzhľadom na svoj vek na to stále mal. Tak pri trojke sa to zmenilo. Medzi tým sa totiž ako akčný hrdina už etabloval vo filmoch ako napr. Unknown (2011), Non-Stop (2014) alebo A Walk Among the Tombstones (2014). Kým u Matta Damona bolo vidieť ako prešiel svojim vývojom (od prvého filmu, kde ako akčný hrdina vyvolával ešte zmiešané pocity až po trojku, kde suverénne stvárnil svoju rolu a dnes je táto postava spätá už len s ním). Po väčšinu filmu si tu Neeson vystačí s jedným nahnevaným výrazom tváre. Iste má už svoje roky (viac ako 60), ale z veľkej miery výkon herca závisí aj od režiséra a od toho, ako dokáže viesť hercov. A povedzme si pravdu Megaton nedokáže pracovať ani len s príbehom, nie to ešte s hercami. Liama Neesona je škoda v tomto filme, pretože ako akčný hrdina by toho s lepším scenárom a režisérom dosiahol oveľa viac. To isté platí aj v prípade Foresta Whitakera, ktorý je taktiež kvalitným hercom, ale tu mrhá svojim talentom, navyše jeho postava je tu zbytočná. Maggie Grace slabá, hrajúca podobne ako Neeson tretí krát to isté bez akejkoľvek zmeny. Inak je trošku paradox, že v samotnom filme vôbec nepôsobí krásne, ale za to na fotkách z premiéry áno. Dougray Scott to isté, slabý a ešte k tomu aj dosť nevýrazný oproti ostatným. O ďalších hercoch škoda hovoriť, snáď len s výnimkou Andrewa Howarda, ktorý však ako som už spomínal dostal veľmi málo priestoru. Hudbu k filmu zložil Nathaniel Méchaly. Ten skladal hudbu aj k predošlým dvom dielom. Jeho skladby mi nesadli buď išli mimo mňa alebo boli dosť nevýrazné, proste ani v jednom prípade sme sa nestretli.