Sin City - A Dame to Kill For (2014)

Prvý diel Sin City (2005) zožal vo svojej dobe veľký úspech o ktorý sa postarali predovšetkým pôsobivá vizuálna stránka a taktiež herecké obsadenie plné hviezd. Už prakticky hneď po premiére sa začalo hovoriť zo strany tvorcov o pokračovaní a aj samotní diváci sa ho dožadovali. Trvalo však až takmer celú dekádu, presnejšie 9 rokov, kým sa druhý diel s názvom Sin City: A Dame to Kill For (2014) dostal konečne do kín.

Druhý diel je podľa mnohých sklamaním, čo odôvodňujú tým, že divácky záujem o pokračovanie za tých 9 rokov opadol. To však platí jedine pri tržbách, pretože diváci dávajú dnes prednosť komiksovým filmom, iným úspešným a zavedeným sériám alebo značkám, ako napr. The Hobbit alebo Transformers. Pokiaľ však o kvalitu filmu ako takého, tak nemožno s týmto tvrdím súhlasiť, pretože dlhá doba vôbec nebola negatívom, dôvody toho, že film neprekonal a dokonca sa ani nevyrovnal jednotke treba hľadať niekde úplne inde.[1] Na jednej strane to bola vyťaženosť hlavných tvorcov. Robert Rodriguez sa po prvom diele pustil do vlastných projektov, ktoré ho naplno zamestnali a preto sa pri pokračovaní nepodieľal na prvotných fázach vzniku scenára, tak ako tomu bolo predtým.[2] Frank Miller autor komiksovej predlohy sa po prvom snímku taktiež pustil do svojich projektov, ktoré okrem iného zahrňovali aj jeho prvú a zrejme už poslednú samostatnú réžiu, ktorou bol The Spirit (2008).[3] Tento film svojim vizuálom, obsadením hereckých hviezd a príbehom pripomínal prvý diel Sin City, ale prepadol ako u divákov, tak aj u kritikov. Miller po tomto fiasku začal písať, avšak „nestrážený“ Rodriguezom scenár k druhému Sin City. Ten vznikal veľmi pomaly a bol niekoľkokrát prepísaný, svoju úlohu tu ale zohrala taktiež smrť Brittany Murphy v roku 2009 a Michaela Clarke Duncana v roku 2012. Obaja hrali v prvom snímku dôležité postavy (Shellie a Manute) s ktorými sa počítalo aj v pokračovaní. Na druhej strane to bola rezignovanosť tvorcov, ktorí sa rozhodli ísť v stopách jednotky a v podstate ju skopírovali bez nejakého novšieho vkladu. Prvý diel mal vynikajúcu a na svoju dobu revolučnú formu (vizuál), ktorej úspech potom podporil ďalšie takéto filmy ako napr. Renaissance (2006) alebo 300 (2006) a vcelku kvalitný obsah.[4] Myslím si, že už od začiatku bolo jasné, že druhý diel bude mať formu (vizuál) rovnaký a tým pádom tentoraz k žiadnemu diváckemu prekvapeniu alebo revolúcii nedôjde. Zostával teda už len obsah s ktorým sa dalo pracovať a vylepšiť ho. Iste, určitá snaha o originalitu tu je, keď 2 z 3 príbehov nevychádzajú z komiksovej predlohy, ale boli napísané priamo pre film.

Tým to však končí, pretože či už ide o The Long Bad Night alebo Nancy's Last Dance, tak dej, rovnako ako svet Sin City neobohacujú prakticky o nič. V porovnaní s tretím príbehom A Dame to Kill For (ten vychádza z komiksovej predlohy), sú omnoho kratšie a podľa mňa ich jedinou funkciou v celom príbehu je to, aby natiahli celkovú minutáž a aby do kín mohol byť uvedený celovečerný snímok. Iný význam v nich nevidím, avšak nedokážem pochopiť, že prečo sa tvorcovia rozhodli radšej napísať tie dva príbehy priamo pre film než vybrať nejaké z komiksovej predlohy, kde si myslím, že by sa boli určite našli omnoho zaujímavejšie zápletky. A pokiaľ sa už chceli držať originálnych príbehov, tak svet Sin City má v sebe obrovský potenciál, kde prísť s novým príbehom, ktorý by nebol sequelom (Nancy's Last Dance) a zároveň, by mal úplne nové postav, ktoré by sa vôbec neviazali na tie z jednotky (The Long Bad Night, kde jednou z hlavných postáv tu je senátor Roark) nebolo až tak ťažké. Napriek tomu sa autori rozhodli vsadiť na známe postavy, avšak na rozdiel od Johnnyho (jedna z postáv filmu) nemali toľko šťastia a neuspeli. Zachraňuje to v podstate len A Dame to Kill For, ktorý ako jediný evokuje to staré dobré Sin City známe z jednotky. Jeho príbeh síce nie je originálny a ani ktovie ako prepracovaný, ale za to je pútavo natočený a má zaujímavé postavy, či už staré (Dwight alebo Manute) alebo nové (Ava alebo Wallenquist). Atmosféra je tu rovnako výborná ako bola v jednotke, odrážajúca neo-noirovské prvky, je správne ponurá, temná, plná špiny, skazeného mesta a ľudí žijúcich v ňom. Nechýba tu samozrejme ani násilie, krv, odrezané hlavy a dôjde aj na nahotu. Atmosféra je to jediné, čo si tento film udržuje vysoko od začiatku až do konca. Pokým v predošlom snímku mala každá postava, či už hlavná alebo vedľajšia, svoj význam a bola zaujímavou, tak v pokračovaní sa objavujú úplne nezaujímavé a zbytočné charaktery, ako napr. dvojica detektívov Bob a Mort, gambler Johnny a jeho dievča Marcie alebo Hartigan. Najlepšie vidieť to je na poslednom menovanom, ktorý bol v jednotke jedným z hlavných hrdinov, ale teraz je jasne vidieť, ako je sem jeho postava násilne vložená, pričom tu nemá žiadny význam a slúži len na nalákanie divákov. Čo sa týka ostatných postáv, tak tam kraľujú starý známy drsňák a hláškar Marv a krásna Ava, ktorých výborne dopĺňajú Dwight, Manute a senátor Roark. Celkovo ide o nadpriemerný film s výbornou atmosférou, ale len jedným obstojným príbehom a pár skvelými postavami, ktorý prvé Sin City neprekonal a dokonca sa mu ani nevyrovnal.

Mickey Rourke je výborný, vidno, že si tvorcovia uvedomili jeho obľúbenosť a dostal omnoho viac priestoru ako predtým, keď teraz hrá dôležitú úlohu až v dvoch príbehoch. Jeho postava mu náramne sadne a vidno, že si ju užíva. Eva Green je taktiež výborná, ktorej sa takýto typ úloh hodí a navyše pohľad na jej krásne nahé telo poteší nejedno mužské oko. Powers Boothe za tie roky nestratil nič na svojej démonickosti a rovnako ako Rourke si svoju rolu vychutnáva. Príjemne ma prekvapil Dennis Haysbert, ktorý mal ako Manute pred sebou náročnú výzvu, ktorú však zvládol výborne a myslím, že svojim výkonom sa dokázal vyrovnať Michaelovi Clarke Duncanovi. Z menších úloh stoja za spomenutie najmä Ray Liotta (Joey) a Christopher Lloyd (Kroenig). Mal som dosť problém s tým, že Josh Brolin hrá Dwighta. Nesadol mi do tejto úlohy a vedel by som si tu predstaviť niekoho iného, ako napr. Ray Liotta, ktorý tu hrá Joeyho. Najmä po tej Dwightovej operácii vyzeral Brolin dosť smiešne. To isté platí u Jamie Chung, ktorá sa ako Miho nedokázala vyrovnať svojej predchodkyni Devon Aoki. Joseph Gordon-Levitt a Bruce Willis zahrali celkom kvalitne, ale to nič nemení na fakte, že ich postavy sú tu zbytočné. Hudbu k filmu zložili Robert Rodriguez a Carl Thiel. Ich skladby v sebe odrážajú, podobne ako v jednotke, neo-noirovské prvky, avšak teraz nie sú až tak výrazné, dokonca ani skladby pri úvodných a záverečných titulkoch a to je škoda, navyše v mnohých prípadoch ide o prebrané skladby a témy z jednotky, len mierne upravené a vylepšené.[5]