Elia Kazan

Elias Kazanjoglou sa narodil 7.9.1909 v Instanbule. Jeho rodičia George a Athena boli Gréci a keď mal Elia štyri roky tam emigrovali do USA. Nikdy však na svoje korene nezabudol a neskôr dokonca natočil viac-menej biografický film s názvom America, America. V roku 1932 po dvoch rokoch strávených na Univerzity Yale v School of Drama sa presunul do New Yorku, kde sa stal divadelným hercom. V roku 1935 debutoval ako herec v krátkometrážnom snímku s názvom Pie in the Sky, kde si zahral hlavnú úlohu. O dva roky neskôr (1937) debutoval aj ako režisér, avšak iba krátkometrážnym filmom The People of the Cumberland. Zlom v jeho kariére nastal v 40-tych rokoch, najprv keď sa ako herec v roku 1940 objavil v noire s názvom City for Conquest, kde si zahral po boku Jamesa Cagneyho a Anthonyho Quinna menšiu úlohu a potom v roku 1945, keď mal premiéru jeho prvý celovečerný debut, dráma s názvom A Tree Grows in Brooklyn. Kazan touto drámou o rodine Nolanových, ktorí žijú v chudobnej štvrti v Brooklyne a zanedlho sa im má narodiť ďalšie, tretie dieťa, po prvýkrát na seba výraznejšie upozornil. Tak výrazne, že o dva roky neskôr (1947) mali premiéru až 3 jeho filmy. Prvým bol noir s názvom Boomerang!, natočený dokumentárnym štýlom podľa skutočného príbehu. Druhým bola westernová dráma s hereckou dvojkou Katharine Hepburn a Spencer Tracy. Tretím a najúspešnejším bola dráma Gentleman's Agreement, ktorá sa zaoberala vtedy dosť chúlostivou a kontroverznou problematikou antisemitizmu v USA. Hlavnú úlohu novinára, ktorý sa rozhodne, že bude predstierať, že je židom, stvárnil Gregory Peck. Film získal 3 oscary (film, herečka vo vedľajšej úlohe Celeste Holm a svoju prvú nomináciu na oscara premenil aj Kazan).

V roku 1947 Kazan založil spolu s hercami Robert Lewis a Cheryl Crawford herecké štúdio nazvané Actors Studio. Toto štúdio bolo známe hlavne pre svoju divadelnú metódu hereckého prejavu, ktorou bolo úplné vžitie sa herca do úlohy. Prvými významnejšími „študentmi“ tohto štúdia boli napr. Marlon Brando, Montgomery Clift, Eli Wallach, Karl Malden, Patricia Neal a neskôr aj James Dean. V roku 1949 natočil Kazan ďalšiu veľmi silnú drámu s názvom Pinky. Mladá černoška narodená zo svetlou pokožkou, sa stane ošetrovateľkou staršej belošsky, ktorá po svojej smrti zanechá všetok majetok práve Pinky, ktorá sa tým dostáva do problémov, ktoré ju dovedú až k súdu. Pôvodne tento film začal natáčať režisér John Ford, ale pre nespokojnosť producenta Darryla F. Zanucka bol vyhodený a jeho miesto prevzal práve Kazan.

50-te roky boli pre Kazana po režisérskej stránke najúspešnejšie. V roku 1950 si posledný krát ako herec zahral vo svojom filme s názvom Panic in the Streets. Noir v ktorom si Kazan popri Richardovi Widmarkovi a Jackovi Palancemu zahral menšiu úlohu sa zaoberá veľmi netradičnou a na svoju dobu jedinečnou témou morovej epidémie, ktorá ohrozuje New Orleans.

V roku 1951 prizval k spolupráci na svojom ďalšom projekte založenom na adaptácii divadelnej hry Tennessee Williamsa, svojho študenta Marlona Branda. Dráma s názvom A Streetcar Named Desire zaujme predovšetkým strhujúcim výkonom samotného Marlona Branda, ktorý vo filme dokonale využil svoje poznatky, ktoré získal práve v Kazanovom hereckom štúdiu a predviedol jeden zo svojich najlepších hereckých výkonov. Film získal 4 oscary (herečka v hlavnej úlohe Vivien Leigh, herečka vo vedľajšej úlohe Kim Hunter, herec vo vedľajšej úlohe Karl Malden a výprava), okrem toho bol však nominovaný na ďalších 8 oscarov (film, herec v hlavne úlohe Marlon Brando, scenár, hudba, kamera, kostýmy, zvuk a druhá Kazanova nominácia na réžiu).

O rok neskôr (1952) Kazan a Brando opäť spojili svoje sily a vznikla dobrodružná životopisná dráma s názvom Viva Zapata! Príbeh o mexickom revolucionárovi Emilianovi Zapatovi bol síce menej úspešný ako ich predchádzajúca spolupráca, avšak aj tu sa prejavila Kazanova brilantná réžia a Brandovo herecké majstrovstvo.

V roku 1953 natočil Kazan nie príliš úspešnú drámu s názvom Man on a Tightrope, ktorej dej bol zasadený do Československa, kde majiteľ cirkusu, ktorý mu znárodnili komunisti, sa rozhodne zo svojou rodinou emigrovať do Nemecka. Film pôsobí veľmi protikomunisticky, čo vtedajšej nálade v USA vyhovovalo a aj z tohto dôvodu stojí tento film trošku v úzadí Kazanovej režijnej filmografie. O rok neskôr (1954) Kazan si tretí a posledný krát zopakoval spoluprácu s Marlonom Brandom, keď ho obsadil do svojej krimi drámy s názvom On the Waterfront. Príbeh odohrávajúci sa v prostredí prístavu, ktorý ovláda odborový predák zo svojimi kumpánmi. Jedným z nich je aj bývalý boxer, ktorého stvárnil Brando. Príbeh bol aktuálnym hlavne vo vtedajšej dobe a preto nemusí dnes osloviť resp. zaujať každého. Film získal 8 oscarov (film, herec v hlavnej úlohe Marlon Brando, herečka vo vedľajšej úlohe Eva Marie Saint, scenár, kamera, výprava, strih a Kazan svoju tretiu oscarovú nomináciu za réžiu premenil už po druhýkrát).

V roku 1955 prizval k spolupráci na svojom ďalšom projekte založenom na adaptácii novely Johna Steinbecka, svojho ďalšieho študenta Jamesa Deana. Dráma s názvom East of Eden, ktorá sa odohráva v roku 1917 pred vstupom USA do prvej svetovej vojny, je novodobým príbehom o Kainovi a Ábelovi. Film zaujme predovšetkým strhujúcim výkonom samotného Jamesa Deana, ktorý vo filme dokonale využil svoje poznatky, ktoré získal práve v Kazanovom hereckom štúdiu a predviedol jeden zo svojich najlepších hereckých výkonov. Film získal oscara (herečka vo vedľajšej úlohe Jo Van Fleet) a na ďalšie tri bol nominovaný (herec v hlavnej úlohe James Dean, scenár a Kazan zo svojou štvrtou nomináciou za réžiu).

V roku 1956 mala premiéru ďalšia Kazanova dráma s názvom Baby Doll, kde si zahrali Karl Malden a Eli Wallach. O rok nato (1957) nasledovala ďalšia s názvom A Face in the Crowd, v hlavný úlohách Patricia Neal, Walter Matthau a Lee Remick. Bola to práve Lee Remick ktorú obsadil Kazan aj do svojho ďalšieho projektu, drámy s názvom Wild River (1960), kde sa objavila po boku Montgomeryho Clifta. V roku 1961 mala premiéru Kazanova romantická dráma Splendor in the Grass s Natalie Wood a Warrenom Beattym v hlavných úlohách. Dej filmu sa odohráva v USA pred veľkou hospodárskou krízou v 30-tych rokoch a zobrazuje život úspešnej americkej rodiny a naivnej dievčiny, ktorá sa zamiluje do mladíka z tejto rodiny. Postupne však končí na psychiatrií, kde sa z tejto nešťastnej lásky zotavuje s cieľom vrátiť sa späť do normálneho života.

V roku 1963 mal premiéru Kazanov autobiografický snímok s názvom America, America. Zobrazuje v ňom grécku rodinu z Anatólie v Turecku a jej sen dostať sa do Ameriky. Počas uskutočňovania tohto ich sna sme svedkami rôznych útrap a životných prekážok, ktoré ich na svojej ceste do Ameriky zasiahnu. Film získal oscara za výpravu a samotný Kazan bol nominovaný v troch kategóriách (film, bol totiž producentom filmu; scenár, ktorý napísal podľa svojej knihy a posledný, piaty krát za réžiu). Trvalo až dlhých 6 rokov, dokým Kazan natočil svoj ďalší film. The Arrangement z roku 1969 je voľným pokračovaním jeho predchádzajúceho filmu. Tentoraz s iným, hviezdnejším obsadením v podobe Kirka Douglasa a Faye Dunaway rozpráva príbeh gréckych emigrantov žijúcich v USA a problémy, ktoré ich trápia.

V roku 1972 natočil krimi thriller s názvom The Visitors o dvoch bývalých vojakoch, ktorých práve prepustili z väzenia kvôli vražde mladej dievčiny počas vojny vo Vietname. Prichádzajú za svojim kamarátom z vojny s úmyslom sa mu pomstiť, za to, že podľa nich svedčil proti nim v procese. Posledným filmom Kazana bola dráma s názvom The Last Tycoon z roku 1976. Filmový magnát v podaní Roberta De Nira nám predstavuje skutočný Hollywood v 30-tych rokoch, kedy sa z neho stávala továreň na sny. Vo filme si zahrali aj Tony Curtis, Robert Mitchum a Jack Nicholson.

Elia Kazan zomrel 28.9.2003 vo veku 94 rokov v New Yorku.