Odraz Studenej vojny v americkej filmovej tvorbe v 50-tych a 60-tych rokoch

Mier nemožný, vojna nemysliteľná. Tieto slová charakterizovali tzv. studenú vojnu (cca. 1946/1947 - 1989/1991) medzi Západom (na čele s USA) a Východom (na čele so ZSSR). Táto vojna býva označovaná aj ako boj dvoch rozdielnych ideológií, medzi demokraciou a komunizmom. Termín studená vojna znamená, že obe hlavné veľmoci (USA a ZSSR) nikdy proti sebe priamo a otvorene nebojovali, ale podporovali menšie štáty alebo vojny v ktorých sa jedna alebo druhá strana angažovala. Pre studenú vojnu sú typické: bipolarita (svet je rozdelený na dva tábory); enormné zbrojenie (preteky v zbrojení, investície do vojenského výskumu a techniky) a globalizácia lokálnych vojenských konfliktov (oba tábory využívajú malé, lokálne konflikty na konfrontáciu a priamo alebo nepriamo podporujú bojujúce strany v tomto konflikte). Studenú vojnu možno rozdeliť na dve základné etapy: 1. Klasickú studenú vojnu (1947-1962) a 2. Obdobie détente resp. obdobie uvoľnenia (1962-1989). Pre klasickú studenú vojnu je typické, že konfrontácia prevažovala nad dialógom. Prebiehali konflikty a spory pretože ani jedna zo strán neprejavovala ochotu sa dohodnúť. Dialóg síce bol, ale bez nejakých konkrétnejších výsledkov. Studená vojna a vtedajšia doba aká panovala v Amerike sa tak nepochybne odrazila aj v americkej filmovej tvorbe.

V 50-tych rokoch sa scenáristi a režiséri rozhodli vo väčšine prípadov poukázať na dobu, ktorá panovala, skôr nepriamo, tým, že im na to vhodne poslúžili netradičné filmové žánre, ako napr. horor, sci-fi alebo western, v nich totiž mohli takto chúlostivé témy použiť ako metafory. Vznik takýchto filmov ovplyvňovali najmä 3 dôležité faktory, ktoré sa týkali studenej vojny: 1. Začínajúci atómový vek, pre ktorý bol charakteristický strach nielen z atómovej bomby, ale aj z atómovej energie ako takej, ktorej sila ničivá sila bola obrovská. Tieto obavy ešte viac podnietil fakt, keď v roku 1949 ZSSR úspešne vyskúšal svoju prvú atómovú bombu, čím sa po USA stal druhou jadrovou veľmocou. To prirodzene znepokojilo najmä americkú verejnosť, ktorá si bola vedomá nielen toho, že odteraz môže byť aj ich krajina teoreticky zasiahnutá atómovou bombou, ale aj toho, že v prípade priameho vojnového konfliktu zo ZSSR, môže tento konflikt prerásť až k atómovej vojne. To sa nepochybne odrazilo aj v dobovej filmovej tvorbe, ako napr. sci-fi: The Day the Earth Stood Still (1951) alebo On the Beach (1959), ktoré predpovedalo, že v roku 1964 sa bude svet nachádzať po atómovej vojne, k čomu takmer skutočne prišlo v októbri 1962 počas kubánskej raketovej krízy, horory: Them! (1954) alebo Tarantula (1955), alebo noir: Kiss Me Deadly (1955);

2. Éra alebo obdobie Mccarthismu (koniec 40-tych a prvá polovica 50-tych rokov), ktorá sa vyznačovala silným antikomunizmom, kedy ľudia, ktorí sami boli komunisti alebo s nimi mali nejaké spojenie, tak títo ľudia v dôsledku toho stratili svoje zamestnanie, boli vyhostení z krajiny alebo odsúdení. Množstvo významných hercov, režisérov, ale aj scenáristov, ktorí boli komunistami alebo s nimi mali nejaké spojenie sa ocitlo na tzv. čiernej listine a bola im ich činnosť zakázaná alebo znemožnená (napr. herec a režisér Charlie Chaplin, režisér Jules Dassin, herec John Garfield alebo herec Edward G. Robinson). Najlepšie na získanie obrazu aké pomery v tej dobe v USA panovali môže poslúžiť najmä historická dráma Good Night, and Good Luck. (2005). Kritika éry Mccarthismu a paranoje v samotnej spoločnosti sa nepochybne odrazila aj v dobovej filmovej tvorbe, ako napr. vo westernoch: High Noon (1952) alebo The Big Country (1958), v noiroch: Pickup on South Street (1953) alebo Suddenly (1954), alebo v horore: Invasion of the Body Snatchers (1956);

3. Kórejská vojna (1950-1953), všetky vojnové filmy, ktoré v USA vznikali počas druhej svetovej vojny (najmä obdobie 1941-1945) museli obsahovať aspoň trošku patriotizmu a propagandy (slúžiacej hlavne na pozdvihnutie morálky nielen domáceho obyvateľstva, ale aj vojakov). Oproti tomu vojnové filmy, ktoré vznikali za kórejskej vojny (1950-1953) sa neváhali zobraziť, skutočnú tvár vojny, bez patriotizmu, bez propagandy, za to však s kritikou samotnej vojny, ako napr. The Steel Helmet (1951). Na nezmyselnosť tejto vojny neskôr poukázali vojnové drámy Men in War (1957) alebo Pork Chop Hill (1959).

V 60-tych rokoch sa už scenáristi ani režiséri odhodlali zobraziť realitu aká panovala priamo, bez použitia akýchkoľvek metafor, na to im vhodne poslúžili najmä thrillery a drámy. Vznik takýchto filmov ovplyvňovali najmä 3 dôležité faktory, ktoré sa týkali studenej vojny: 1. Kubánska raketová kríza, ktorá počas 13 dní v októbri 1962 takmer vyústila do otvorenej vojny medzi USA a ZSSR. V priebehu troch rokov od skončenia kubánskej raketovej krízy vznikli až 4 filmy, ktoré sa témou vypuknutia nukleárnej vojny zaoberali: Dr. Strangelove or: How I Learned to Stop Worrying and Love the Bomb (1964), Seven Days in May (1964), Fail-Safe (1964) a The Bedford Incident (1965). Téma vypuknutia nukleárnej vojny, ako aj jej dôsledky (zobrazenie post apokalyptického sveta) sa odrazila aj v ďalšej dobovej filmovej tvorbe, ako napr. v horore: The Last Man on Earth (1964) alebo sci-fi: Planet of the Apes (1968). Tieto filmy však nemali len upozorňovať na nukleárnu vojnu a jej dôsledky ako také, ale zároveň slúžilo ako varovanie pre armádu a politikov, že spory a konflikty medzi národmi (či už politické alebo ideologické) by sa mali riešiť za rokovacím stolom a nie vojnou, na ktorú môžu v prvom rade doplatiť nevinní ľudia, ktorých sa politika ani netýka resp. ich nezaujíma;

2. Atentát na amerického prezidenta J.F. Kennedyho (22.11.1963) mal najmä psychologický dopad na spoločnosť, kedy si takmer každý občan uvedomil, že nikto a nikde nemôže byť v bezpečí a to dokonca ani samotný prezident. V tejto súvislosti treba spomenúť najmä dva filmy, ktoré sa problematikou atentátu na politickú osobnosť venovali, avšak paradoxne ešte pred osudným atentátom na JFK. Prvým bol už spomínaný noir Suddenly (1954), ktorý sa zaoberá atentát na prezidenta (v tej dobe ním bol Dwight D. Eisenhower). Druhým bol thriller The Manchurian Candidate (1962), ktorý sa zaoberal atentátom na amerického prezidentského kandidáta. V oboch filmoch hral zhodou okolností Frank Sinatra a taktiež je v oboch filmoch prítomný faktor strachu z komunistov a v druhom menovanom filme rezonuje aj téma vymývania mozgov a individuality. Po atentáte na JFK sa pre zmenu v USA v 60-tych rokoch už nenatočil žiadny film, ktorý by zobrazoval prípravy alebo atentát či už na samotného prezidenta alebo politika. Pozornosť sa sústredila skôr na vznik špionážnych thrillerov ako napr. Torn Curtain (1966) alebo Topaz (1969), kde nepriateľmi bola KGB a sovietsky špióni alebo na vznik konšpiračných thrillerov ako napr. Seconds (1966), ktorý je síce skôr sci-fi thriller, ale rozoberal podobné témy ako The Manchurian Candidate (1962) akými boli individualita resp. sloboda, identita alebo sprisahanie;

3. Vesmírne preteky medzi USA a ZSSR, ktoré prebiehali už od konca 50-tych rokov, ale vrcholili práve v 60-tych rokoch. Toto vesmírne súperenie v prvom rade znamenalo rozvoj vedy a techniky a s tým spojené aj nové objavy, ktoré sa mohli využívať aj inak než len na vesmírne a vojenské účely, v rôznych spoločenských oblastiach, napr. medicíne. Toto sa nepochybne odrazilo aj vo filmovej tvorbe, najviac v sci-fi ako napr. už spomínaný sci-fi thriller Seconds (1966), ale aj dobrodružnom sci-fi Fantastic Voyage (1966), sci-fi dráme Charly (1968) alebo v ďalšom dobrodružnom sci-fi Marooned (1969).