Alfred Hitchcock

Alfred Joseph Hitchcock sa narodil 13.8.1899 v Leytonstone vo Veľkej Británii. K filmu sa dostal ako 20-ročný v roku 1919, keď začal robiť medzititulky k nemým filmom. Neskôr pracoval v pozícii asistenta réžie a scenárista. Jeho režisérskym debutom bol nedokončený film Number 13 z roku 1922. Hitchcock sa o tomto filme len málokedy zmienil a samotné jeho natáčanie považoval za nie príliš dobrú skúsenosť. V roku 1923 sa ako asistent réžie podieľal na komédii s názvom Always Tell Your Wife. Prvým jeho filmom, ktorý sa už dokončil a na ktorom v pozícii režiséra pracoval sám, bolo krimi The Pleasure Garden z 1925. Počas natáčania tohto filmu sa tu zoznámil so svojou ženou Almou Reville, s ktorou ostal až do svojej smrti a s ktorou mal jedinú dcéru Patriciu. Film napriek tomu, že bol natočený už v roku 1925, tak premiéru vo Veľkej Británii mal až v roku 1927, pretože distribútor filmu sa obával, že film nie je vhodný pre anglické publikum. Zlom v Hitchcockovej kariére nastal v roku 1927, vtedy natočil až tri filmy: Downhill, The Ring a The Lodger, ale bol to práve The Lodger, ktorý je v súčasnosti považovaný za najlepší Hitchcockov nemý film. Hitchcock v tomto filme prvýkrát použil, pre neho neskôr, veľmi typické prvky: rýchle tempo rozprávania spojené s postupným budovaním napätia a vytvorenie tej správnej atmosféry. Taktiež tu prvýkrát použil svoj veľmi obľúbený prvok: nesprávne obvinený muž, ktorý sa snaží dokázať svoju nevinu.

Veľkým zlomom vo filmovej histórii bola nepochybne premiéra muzikálu The Jazz Singer 6.10.1927 v New Yorku, ktorý bol prvým zvukovým filmom a ktorý znamenal revolúciu vo filmovom priemysle a znamenal postupný koniec nemej éry. Bol to práve Hitchcock, ktorý priniesol zvuk do Veľkej Británie. V roku 1929 natočil svoj prvý zvukový film, ktorý bol zároveň aj prvým britským zvukovým filmom, krimi thriller s názvom Blackmail. Hitchcock úspešne dokázal využiť novú zvukovú technológiu a možnosti, ktoré ponúkala. Film bol už z veľkej časti natočený ako nemý, keď sa rozhodlo vyskúšať zvukovú technológiu, a tak je film dostupný v dvoch verziách: zvukovej a nemej.

Ďalším významným filmom, ktorý znamenal posun v jeho kariére, bol thriller The Man Who Knew Too Much z roku 1934. Britský manželský pár sa na dovolenke vo Švajčiarsku dozvie o chystanom atentáte v Londýne, aby ich atentátnici umlčali, tak im unesú dcéru. Manželia sa však rozhodnú, že nebudú len tak nečinne čakať a prizerať sa, sú odhodlaní zachrániť svoju dcéru a prekaziť chystaný atentát. Opäť sú tu typické prvky Hitchcocka: rýchle tempo rozprávania spojené s postupným budovaním napätia a vytvorenie thrillerovej atmosféry. O rok neskôr (1935) natočil Hitchcock ďalší thriller, podobný predchádzajúcemu, ale tento bol ešte úspešnejším, v thrilleri s názvom The 39 Steps sa Hitchcock opäť venoval svojej obľúbenej téme: nespravodlivo obvinený muž, ktorý uteká pred zákonom, aby mohol očistiť svoje meno a zároveň nájsť skutočných zločincov. Kanadský turista sa v Londýne zapletie do kontrašpionáže, je krivo obvinený z vraždy, a tak musí utekať pred políciou a pritom odhaliť čo znamená „39 stupňov“. V roku 1936 Hitchcock natočil až dva filmy: Secret Agent, komediálny thriller o britskom agentovi, ktorý je vyslaný do Švajčiarska na tajnú misiu a Sabotage, thriller o žene, ktorá postupne odhaľuje svojho manžela, ktorý už jednu sabotáž urobil a teraz chystá ďalšiu. O dva roky neskôr (1938) natočil mysterióznu komédiu s názvom The Lady Vanishes o zmiznutí staršej pani počas jej cesty v rýchliku.

Posledným filmom, ktorý Hitchcock natočil vo Veľkej Británii bolo dobrodružné krimi Jamaica Inn z roku 1939. Samotného Hitchcocka však práca na tomto filme veľmi netešila a bol z nej aj nešťastný. Po natočený tohto filmu odišiel do USA. V roku 1940 tu natočil hneď dva svoje filmy. Prvým z nich bol film Rebbeca, mysteriózny thriller o žene, ktorá sa vydá za muža, ktorému pred nedávnom zomrela žena. Spolu sa nasťahujú do jeho sídla, ktoré je naplnené akýmsi nevysloviteľným napätím a stiesňujúcou atmosférou, ktorá akoby predstavovala ducha predchádzajúcej manželky a pani domu. Film získal Oscara za najlepší film a samotný Hitchcock získal svoju prvú nomináciu na Oscara za najlepšiu réžiu.

Druhým filmom, ktorý Hitchcock v roku 1940 natočil, bol thriller Foreign Correspondent, thriller o americkom novinárovi, ktorý je vyslaný do Británie, kde sa zapletie do špionážnej hry. O rok neskôr natočil Hitchcock opäť dva filmy: Suspicion, thriller o gamblerovi, ktorý sa ožení s bohatou mladou ženou, ktorá až po svadbe začína postupne odhaľovať jeho pravú tvár a závislosť. Druhým filmom bola romantická komédia Mr. & Mrs. Smith o manželoch, ktorý po troch rokoch zistia, že ich zväzok nemá právoplatnosť. V roku 1942 Hitchcock natočil thriller s názvom Saboteur, v ktorom opäť použil svoju obľúbenú tému. Letecký konštruktér je svedkom atentátu na továreň, v ktorej pracuje. On sám je však obvinený zo sabotáže a aby očistil svoje meno, tak sa púšťa po stopách, ktoré, ako on sám dúfa, ho privedú k skutočným osobám, ktoré stáli za atentátom na továreň. O rok neskôr (1943) natočil Hitchcock thriller s noirovými prvkami Shadow of a Doubt. Do mestečka Santa Rosa v Californii prichádza strýko Charlie na návštevu ku svojej sestre. Jeho neter Charlie, ktorá je po ňom pomenovaná, začne pomaly nadobúdať presvedčenie, že jej strýko je sériový vrah. Strýkovi tak nezostáva nič iné len sa svojej neteri zbaviť. Výborne prepracované charaktery postáv spolu s Hitchcockovým postupným budovaním napätia a vytvorením pravej atmosféry sú dôvodom prečo sa dnes tento film zaraďuje medzi najlepšie Hitchcockove filmy a stal sa inšpiráciou pre mnohé iné filmy.

V roku 1944 natočil vojnovú drámu s názvom Lifeboat, ktorej dej sa odohráva v záchrannom člne, v ktorom sa ocitla malá skupinka pasažierov a posádky, ktorá prežila torpédovanie nemeckou ponorkou. Hitchcock získal za tento film svoju druhú nomináciu na Oscara za najlepšiu réžiu. V roku 1945 natočil mysteriózny thriller s názvom Spellbound, kde kľúčom k rozlúšteniu vraždy je sen hlavného hrdinu, samotnú snovú sekvenciu realizoval Salvador Dalí. Hitchcock za tento film získal svoju tretiu nomináciu na Oscara za najlepšiu réžiu. V roku 1946 natočil noir s názvom Notorious, kde sa venoval skrývaniu nacistov v Južnej Amerike, ich organizácii a uránu. V roku 1948 natočil ďalší svoj významný film, thriller s názvom Rope. Dej, ktorý sa odohráva v jednej miestnosti a v ktorom dvaja študenti spáchajú dokonalú vraždu, je výnimočný nielen napätím, ktoré Hitchcock vytvoril, ale aj spôsobom, akým bol film natočený. Vo filme, ktorý má dĺžku 80 minút, je použitých iba 10 strihov. Tento film bol taktiež Hitchcockovým prvým farebným filmom.

V roku 1950 natočil film, v ktorom si zahrala aj jeho dcéra Patricia, thriller s názvom Stage Fright. O rok neskôr (1951) natočil noir s názvom Strangers on a Train, príbeh o tom ako jeden muž nenávidí svoju nevernú ženu a druhý muž nenávidí svojho otca, náhodne sa stretnú vo vlaku a padne návrh, že si vymenia vraždy. Hitchcockovi sa opäť podarilo vytvoriť výbornú atmosféru, napätie a prítomné sú aj oku lahodiace noirové prvky (tiene a hra so svetlom). Film sa preto právom zaraďuje medzi najlepšie noirové filmy. Vo filme si zahrala aj Hitchcockova dcéra Patricia.

V roku 1954 natočil Hitchcock dva významné filmy. Prvým bol thriller Dial M for Murder, ktorý sa rovnako ako Rope odohráva v jednej miestnosti a v ktorom sa manžel rozhodne zbaviť svojej nevernej manželky prostredníctvom veľmi dômyselného a prepracovaného plánu. Hitchcock tu opäť potvrdil svoje umenie s budovaním napätia a vytvorením atmosféry,a to aj na malom priestore. Film bol natočený v 3D, avšak samotná 3D verzia mala premiéru až v 80-tych rokoch. V roku 1998 bol nakrútený remake filmu s názvom A Perfect Murder.

Druhým filmom bol opäť thriller Rear Window, ktorého dej sa tiež odohráva v jednej miestnosti. Fotograf, ktorý si zlomil nohu, je pripútaný na kreslo a svoj čas si kráti sledovaním susedov. Jedného dňa si však myslí, že počul ako jeden z jeho susedov zabil svoju ženu. Tento film sa zaraďuje medzi Hitchcockove najlepšie filmy a stal sa inšpiráciou pre mnohé filmy, zas a znovu v ňom dokázal Hitchcock vytvoriť jedinečnú atmosféru a napätie. Za tento film získal Hitchcock svoju štvrtú nomináciu na Oscara za najlepšiu réžiu. V roku 1998 vznikol televízny remake s rovnakým názvom a v roku 2007 vznikla modernejšia verzia s názvom Disturbia.

V roku 1955 mali premiéru ďalšie dva Hitchcockove filmy. Prvým bol romantický thriller s názvom To Catch a Thief, v ktorom sa bývalý zlodej šperkov pokúša očistiť svoje meno a nájsť skutočného zlodeja. Druhým bola čierna komédia s typickým britským humorom s názvom The Trouble with Harry, ktorá sa ale nestretla s úspechom. Bol to ale prvý film, ku ktorému zložil hudbu Bernard Herrmannm, ktorý s Hitchcockom spolupracoval až do roku 1964. V roku 1955 sa taktiež začal vysielať seriál s názvom Alfred Hitchcock Presents, kde samotný Hitchcock sa zhostil úlohy uvádzača, a niektoré časti aj sám režíroval. Seriál pozostával hlavne s mysterióznych a thrillerových epizód, seriál sa vysielal až do roku 1962 a za ten čas vzniklo 7 sérií. V roku 1956 mali opäť premiéru dva Hitchcockove filmy. Prvým bol thriller s názvom The Man Who Knew Too Much, ktorý bol remakom Hitchcockovho vlastného filmu z roku 1934. Druhým bol noir s názvom The Wrong Man, natočený podľa skutočnej udalosti. Hitchcock sa vo filme snažil o čo najväčšiu mieru autentickosti, film tak pôsobí skoro ako hraný dokument.

V roku 1958 mal premiéru mysteriózny thriller Vertigo. Bývalého policajného detektíva si najal jeho dávny priateľ a spolužiak, aby sledoval jeho manželku a odhalil tak jej podivné správanie. Film vo svojej dobe nezaznamenal úspech, zato dnes ho mnohí kritici považujú nielen za Hitchcockov najlepší film, ale aj za jeden z najlepších filmov vôbec.

V roku 1959 doviedol Hitchcock svoju obľúbenú tému o nespravodlivo obvinenom mužovi, ktorý uteká pred zákonom, do dokonalosti. Dobrodružný thriller s názvom North by Northwest. Reklamný odborník, ktorého si zločinci pomýlia s tajným agentom, je krivo obvinený z vraždy, a tak musí utekať nielen pred políciou, ale aj pred zločincami, ktorí sa ho snažia zlikvidovať. Film mal značný vplyv na prvé dve bondovky.

V roku 1960 režíroval Hitchcock svoj najznámejší film, thriller s hororovými prvkami s názvom Psycho s nezabudnuteľnou scénou v sprche a hudbou od Bernarda Herrmanna. Vo filme si zahrala aj Hitchcockova dcéra Patricia. Za tento film získal Hitchcock svoju piatu a poslednú nomináciu na Oscara za najlepšiu réžiu.

V roku 1962 sa seriál Alfred Hitchcock Presents zmenil na The Alfred Hitchcock Hour, kde sa opäť samotný Hitchcock zhostil úlohy uvádzača a niektoré časti aj sám režíroval. Seriál sa vysielal až do roku 1965 a za ten čas vznikli 3 série. V roku 1963 natočil Hitchcock horor s názvom The Birds. Mestečko Bodega Bay v Californii sa stáva terčom útoku vtákov, ktorých správanie je nevysvetliteľné. Hitchcock vo filme nepoužil žiadnu hudbu, čím prispel k ešte viac strašidelnej atmosfére a napätiu vo filme.

V roku 1964 natočil Hitchcock psychologický thriller Marnie o notorickej zlodejke a klamárke. O dva roky neskôr (1966) natočil špionážny thriller Torn Curtain. O tri roky neskôr (1969) natočil ďalší špionážny thriller Topaz. V roku 1972 natočil thriller Frenzy, v ktorom londýnska polícia pátra po sériovom vrahovi, ktorý škrtí ženy. Stopy vedú k mužovi, ktorý je ale nevinný a snaží sa to dokázať, tým, že on sám vraha vypátra. Film tak trochu pripomína Hitchcockov nemý film The Lodger z roku 1927.

Posledným Hitchcockovým filmom, ktorý režíroval, bola čierna komédia s názvom Family Plot z roku 1976. Po nej plánoval natočiť špionážny thriller The Short Night, ale k tomu už nedošlo. Alfred Hitchcock zomrel 29.4.1980 vo veku 80 rokov v Bel Air v Los Angeles.