Jej otec Antonín Lokvenc bol poľnohospodársky inžinier a ako príslušník rakúsko-uhorskej armády a bojoval aj v prvej svetovej vojne. Na nátlak rodičov vyštudovala právo na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave, jej srdce si však získalo divadlo. Preto popri advokátskej práci ešte študovala herectvo na konzervatóriu a svoj profesionálny život zasvätila doskám, ktoré znamenajú svet.

Ako dvadsaťdvaročná sa v roku 1938 Magda Lokvencová vydala za mladého, ambiciózneho intelektuála - komunistu JUDr. Gustáva Husáka, ktorého spoznala ešte ako gymnazistka v Banskej Bystrici v roku 1935 a s ktorým mala dvoch synov. Od roku 1946 patril jej manžel medzi najvplyvnejšie politické osobnosti na Slovensku a ona v tom čase začala pracovať v divadle Nová scéna ako herečka a asistentka réžie, neskôr ako samostatná režisérka, čím sa stala prvou slovenskou divadelnou režisérkou vôbec.

Ako prvá inscenovala na slovenských javiskách svetoznámych autorov, medzi ktorých patria Bertolt Brecht, Vladimír Majakovskij, Luigi Pirandello, Agatha Christie a mnohí ďalší. Nadväzovala na líniu medzivojnovej avantgardy, pričom sa snažila o tvorbu aktuálneho divadla, ktoré by rezonovalo s dobou. Vynikla ako režisérka komorných psychologických hier, intelektuálnej drámy i štylizovaných komédií.

Na filmovom plátne sa všestranná intelektuálka predstavila vo filmoch Vlčie diery (1948) v role Ančy Hucovej, Štyridsaťštyri (1957) ako postava Petrovičovej, alebo v slávnomJánošíkovi I., II. (1962), kde hrala matku chýrneho zbojníka.

V 50. rokoch 20. storočia, keď bol jej manžel G. Husák zatknutý komunistami, Magdu Lokvencovú-Husákovú prepustili z divadla za amorálne pôsobenie na členov súboru. Nejaký čas bola bez práce, potom ju "odložili" do Slovenského národného múzea (SNM), kde za tri roky položila základy divadelného archívu.

Štátna bezpečnosť (ŠtB) jej s ponukou návratu do divadla navrhovala, aby sa rozviedla, čo však odmietla. Pritom už pred uväznením Gustáva Husáka bolo ich manželstvo v kríze. Až keď bol jej manžel po desiatich rokoch prepustený, rozviedla sa s ním.

V sezóne 1955/1956 pôsobila vo Východoslovenskom národnom divadle (VND, dnes Štátne divadlo) v Košiciach a v roku 1956 získala miesto internej režisérky opäť na bratislavskej Novej scéne. Ako režisérka potom v šesťdesiatych rokoch natočila niekoľko TV filmov, medzi nimi Oblomov (1964), či Šesť postáv hľadá autora(1964).

Magda Lokvencová-Husáková zomrela 17. januára 1966 v Bratislave, deväť rokov predtým, ako sa Gustáv Husák stal hlavou štátu v bývalom Československu (1975 – 1989). Prvá profesionálna slovenská divadelná režisérka bola rovnako nadšená komunistka ako jej manžel. Počas Husákovho prezidentovania ju však radšej nespomínali, nebolo isté, ako hlava štátu zareaguje.

Podobný osud mal aj herec Ctibor Filčík, kvôli ktorému sa Lokvencová s Husákom rozviedla, čo jej Husák dlho nevedel odpustiť. Aj keď Filčík patril medzi uznávaných umelcov, nikdy nebol nominovaný na titul národný umelec, toto ocenenie totiž odovzdával prezident.

Jej smrť bola náhla, praskla jej cievka v mozgu. Previezli ju do nemocnice, no nepodarilo sa ju zachrániť „Pamätám sa, že som vtedy točila v Prahe na Barrandove. Pani režisérka volala v predvečer televíznej generálky k mojim rodičom, pýtala sa, či určite ráno prídem. Keď som ráno pricestovala, otec mi ešte stihol povedať: ‚Volala pani doktorka Husáková, lebo im už chýbaš.‘ A v tej chvíli zavolal niekto z Novej scény, že pani režisérka zomrela,“ uviedla Emília Vášáryová pre knihu "Magda Husáková Lokvencová, prvá dáma slovenskej divadelnej réžie".

Marcus "Arsenal83" Courtouis

Komentáře - zatím bez komentáře