Harry Belafonte, vl. menom Harold George Bellanfanti Jr. - hudobník, herec a aktivista. Jeho matkou bola Melvine (pomocníčka v domácnosti) a otcom Harold George st. (kuchár), ktorí pochádzali z Jamajky. V rokoch 1932 až 1940 žil s jednou zo svojich babičiek v jej rodnej krajine na Jamajke, kde navštevoval Wolmerove školy. Po návrate do New Yorku navštevoval strednú školu Georga Washingtona, potom sa pripojil k námorníctvu, v ktorom slúžil počas druhej svetovej vojny.

V 40. rokoch 20. storočia pracoval ako asistent školníka v NYC, mu nájomca ako odplatu poskytol dva lístky na návštevu amerického divadla Negro, ktoré si zamiloval. Na konci 40. rokov 20. storočia absolvoval kurzy herectva v Dramatickej dielni The New School v New Yorku u vplyvného nemeckého režiséra Erwina Piscatora. Následne dostal cenu Tony za účasť v Almanachu John Murray Anderson z Broadway revue.

K svojej hudobnej kariére sa dostal, keď si začal privyrábať ako klubový spevák v New Yorku, aby mal na zaplatenie svojich hereckých kurzov Tam si ho všimla skupina Charlieho Parkera, s ktorými potom aj vystupoval. Najprv bol popovým spevákom, svoju nahrávaciu kariéru zahájil v roku 1949 u Roost, neskôr sa však začal živo zaujímať o ľudovú hudbu a pustil sa do jej štúdia prostredníctvom archívov amerických ľudových piesní Library of Congress. S gitaristom a priateľom Millardom Thomasom Belafonte čoskoro debutoval v legendárnom jazzovom klube The Village Vanguard.

Prvý vydaný singel Belafonteho Matilda sa stal hrávaným prakticky na všetkých jeho živých vystúpeniach, nahraný bol 27. apríla 1953. Jeho prelomový album bol album "Calypso" (1956) a stal sa prvým LP na svete, ktorého za rok bolo predaných viac ako 1 milión kópií, bol to vôbec prvý miliónový album v Anglicku. Aj keď je Belafonte známy predovšetkým ako muzikant kalypso (hudobný žáner ktorý vznikol v Trinidade a Tobagu na zač. 20 st.), osciloval medzi mnohými hudobnými žánrami vrátane bluesu, folku, gospelu a jazzštandardom.

Jeho prvou filmovou úlohou bol film Bright Road (1953), v ktorom sa predstavil po boku Dorothy Dandridge. Iróniou bolo, že Belafonteho spev vo filme daboval operný spevák, pretože vlastný Belafonteho hlas bol považovaný za nevhodný pre túto úlohu. Belafonte pomocou svojho hviezdneho vplyvu mohol následne realizovať niekoľko vtedy kontroverzných filmových úloh. Keďže nebol spokojný s väčšinou ponúkaných filmových úloh, v 60. rokoch sa sústredil na hudbu. V roku 1984 produkoval a skóroval hudobný film Beat Street, ktorý sa zaoberal nárastom hip-hopovej kultúry. Spolu s Arthurom Bakerom vytvoril rovnomenný soundtrack. V polovici 90. rokov si Belafonte opäť zahral vo významnom filme a s Johnom Travoltom sa predstavil v dráme zvrátenej rasy White Man's Burden (1995);

Belafonte bol tri krát ženatý s prvou a druhou manželkou mal po dve deti. Belafonteho politické presvedčenie veľmi inšpiroval spevák, herec a komunistický aktivista Paul Robeson, ktorý ho mentoroval. Robeson sa postavil nielen proti rasovým predsudkom v USA, ale aj proti západnému kolonializmu v Afrike. Úspech Belafonteho nechránil pred kritikou jeho sympatii ku komunizmu alebo pred rasovou diskrimináciou, najmä na americkom juhu a preto tam odmietol v rokoch 1954 až 1961 vystupovať. V roku 1960 sa objavil v reklamnej kampani na kandidáta na demokratického prezidenta Johna F. Kennedyho, neskôr vymenoval Belafonteho za kultúrneho poradcu Mierového zboru. Belafonte predniesol hlavný príhovor na výročnej oslave Dňa práv právomocí severnej Kalifornie ACLU v decembri 2007 a bol ocenený cenou Najvyššieho súdu Earla Warrena za občianske slobody.

silvia "sahier" hiller

Komentáře - zatím bez komentáře